Málo práce
Na Slovensko prichádzajú opäť horšie časy. Nástup hospodárskej krízy naznačuje viacero ukazovateľov. Burzy od augusta padali ako na začiatku krízy.
Ľudom sa znehodnotili úspory, ktoré mali v akciách. Dopyt po výrobkoch začína postupne zaostávať a fabriky preto znižujú obrátky. Je to dôvod, prečo sa počet pracovných ponúk za posledné mesiace znížil.
Je, žiaľ, predpoklad, že môže byť ešte horšie. Napríklad v odvetví informačných technológií, ktoré je prepojené s bankovým sektorom v niektorých ohľadoch viac ako iné sektory, sa začína aj prepúšťať. V súkromnom sektore sa pritom majitelia so zamestnancami často nehrajú tak, ako si štát už roky nevie poradiť s prezamestnanosťou úradníkov. Podľa vývoja zisku sa povie – desať či dvadsať percent zamestnancov dole, a tak sa aj spraví. Podnikateľ v čase krízy nemusí mať na výber, keďže na rozdiel od štátu nemá v rezerve napríklad desiatky kíl platiny.
Keď je kríza a zamestnanosť klesá, oči sa často až príliš upierajú na politikov. Ani tí však toho rýchlo veľa nezmôžu. Politici však toho tradične nahovoria dosť. Počas poslednej krízy hovoril vtedajší premiér Robert Fico, že kríza sa Slovenska nedotkne, ale v skutočnosti prišlo o prácu niekoľko desiatok tisíc ľudí.
Ivan Mikloš zase z opozičných lavíc hovoril o Ficovej vláde ako o kabinete len do dobrého počasia. Ten istý Mikloš teraz na prahu ďalšej krízy rezignoval na úsporné opatrenia a priznal, že deficit rozpočtu bude na budúci rok vyšší, ako sa plánovalo. Predčasné voľby zjavne opäť znamenajú rozdávanie. Len aby peniaze smerovali tam, kde ich naozaj treba.