Veľmi dočasná idyla
Ak sa niekto tešil na to, ako v televíznom dueli Mikuláš Dzurinda verzus Robert Fico, obrazne povedané, potečie krv, musel byť sklamaný.
Ak sa niekto tešil na to, ako v televíznom dueli Mikuláš Dzurinda verzus Robert Fico, obrazne povedané, potečie krv, musel byť sklamaný. Éterom tentoraz nepoletovali žiadni „lukašenkovci“, ani protiľudová „krajná pravica“. Obaja lídri si vymieňali komplimenty za „korektnú argumentáciu“ a k idylke chýbalo už len to, aby si navzájom chválili účesy a kravaty. Krvilačnejší pozorovatelia politiky sa však nemusia báť. Je dosť možné, že sa ešte dočkajú.
Objektívne vzaté, potreba primiešať do predvolebnej kampane nejaké tie emócie bude silnejšia na strane predsedu SDKÚ. Vláda, ktorá tento mesiac skolabovala, nebola Ficova, ale jeho. Iste, na jej čele stála Iveta Radičová, no od tej sa vzhľadom na jej popularitu medzi voličmi SDKÚ Dzurinda nemôže odpútať, nieto ešte dištancovať. Ani jeho včerajší pokus hodiť pád vlády na Fica nemá veľkú šancu na úspech.
Jediné, čo Fico urobil, bolo to, že pri prvom hlasovaní o eurovale nechal konať vládnu koalíciu, ktorá sama týmto hlasovaním podmienila svoju ďalšiu existenciu. Keby boli úlohy obrátené, v SDKÚ by sa možno tešili, ako pekne zvíťazili nad Ficom. Lenže mali by na to rovnako malé oprávnenie, ako keby sa teraz Fico hrdil svojím víťazstvom nad nimi. Nie. Vláda, v ktorej bola SDKÚ dominantnou stranou, sa povalila sama.
A tu je ústredný bod Dzurindových problémov. On osobne môže špekulovať nad systémom, ktorým by už nabudúce Richarda Sulíka donútil rešpektovať väčšinové názory v koalícii – lenže ako o tom chce presvedčiť KDH a Most - Híd? Predovšetkým v KDH mali už sulíkovcov akurát dosť, aj bez eurovalu. A neboli v tom registrované partnerstvá ani marihuana, pretože týchto tém sa Sulík ľahko vzdal. Oveľa viac v tom boli ekonomické témy.
Čo môže Dzurinda svojim partnerom vlastne sľúbiť? Prinajlepšom povolebný pat, kde by bol na jednej strane Smer, na druhej strane SDKÚ, KDH a Most. Ani jeden z táborov by životaschopnú vládu sám nepostavil. Čo potom? Zakázať im rokovať so Smerom, ale ponúknuť im opäť Sulíka? Alebo spoločný odchod do opozície? Žiadna strana, ktorá nestratila pud sebazáchovy, nebude sľubovať odchod do opozície – ani svojim voličom, ani svojim sponzorom, ani svojim možným partnerom…
Také čosi sa dá sľubovať iba vtedy, ak tá druhá možnosť nie je chápaná ako spolupráca, ale ako kolaborácia. Ak by nejaká pravo-ľavá koalícia mala znamenať tú najhoršiu zo všetkých možných alternatív. Ak bude chcieť Dzurinda opäť raz zaviazať KDH a Most k tomu, aby vopred vylúčili spoluprácu s Ficom, bude sa musieť usilovať, aby sa z politiky stala otázka dobra a zla. A ak by mu na to KDH aj Most opäť raz prikývli, tej ideologickej „krvi“ by bolo v predvolebnej kampani dosť a dosť. Nezmyselne a zbytočne.