Dobrá vôľa
Takmer každá obec má svojho slávneho rodáka. No nie každý si zaslúži mať pamätník. "Slávneho rodáka" majú napríklad aj v hornorakúskom mestečku Braunau am Inn, ale miestnym šéfom ani nenapadne, aby niekde na námestí postavili sochu Adolfovi Hitlerovi.
Naopak, starosta obce, v snahe zbaviť sa nálepky „nacistické mesto“, dal krátko pred stým výročím führerových narodenín pred jeho rodný dom umiestniť granitový blok z Mauthausenu, na ktorom je nápis odsudzujúci vojnu a fašizmus. V Braunau sa okrem toho každoročne konajú konferencie venované najnovším dejinám.
Na Slovensku však namiesto diskusií o pohnutej novodobej histórii dávajú predstavitelia niektorých miest radšej prednosť bezmyšlienkovitej glorifikácii zla. Bez toho, aby si predtým pokúsili odpovedať na niekoľko základných otázok. Napríklad v prípade Ferdinanda Ďurčanského na tieto: Nebol prominentným exponentom ľudáckeho režimu? Nepodieľal sa na formovaní totalitného režimu jednej strany a na tvorbe protižidovskej legislatívy? Nearizoval? Nebol po vojne odsúdený?
Dostatok argumentov by malo stačiť na to, aby akéhokoľvek úvahy o jeho velebení na verejnom priestranstve boli udusené už v zárodku. A to isté platí aj v prípade Jánosa Esterházyho, Jozefa Tisa a ďalších.
Žiaľ, keďže akýsi prirodzený cit pre rozlíšenie toho, čo je dobré a čo je zlé, absentuje aj u volených zástupcov, len na ich dobrú vôľu a svedomie sa spoliehať nedá. Aj keď je to možno hlúpe, na rad musí prísť zákon.