Nedotknuteľní
Z kauzy platina plynú dve ponaučenia. Keď na Slovensku niekto veľmi chce, tak aj to najtransparentnejšie opatrenie dokáže obísť a využiť vo svoj prospech. Oháňanie sa formálnym dodržiavaním zákona je potom len právnym alibizmom, ktorý má poslúžiť ako zásterka pri páchaní zlodejčín.
Keďže Správa štátnych hmotných rezerv výzvu na aukciu platinových sitiek zverejnila len na svojej internetovej stránke, o férovosti súťaže nemôže byť ani reč. A tak ako má SNS svoj nástenkový tender, tak aj SDKÚ sa teraz môže popýšiť svojou „platinou“.
Okrem toho, však táto kauza opäť poukázala na jednu anomáliu, ktorá tu už roky pretrváva. Systém politických nominácií vytvoril nenormálnu situáciu, v ktorej strany držia ochrannú ruku nad svojimi ľuďmi aj keď tí majú maslo na hlave.
V štáte, kde prakticky vládne nikým nevolená Koaličná rada, asi nikoho neprekvapí, že minister hospodárstva nemá dosah na odvolanie šéfky hmotných rezerv, ktorá formálne spadá pod jeho rezort. A keďže kauza sa už nedala zamiesť len tak pod koberec, predsedníčku úradu Evu Hrinkovú musela napokon odvolať až vláda.
O tom, že takýto stav je chorý, niet najmenších pochybností. Lenže na demontáži systému, v ktorom existuje kasta „nedotknuteľných“, zatiaľ nemá záujem žiadna strana, veď napokon, kam by po voľbách odložili svojich verných.