Slovenský sen
Biznis sa dá robiť rôzne. Napríklad Milo Minderbinder, postava Hellerovho románu Hlava XXII, neustále šokoval svoje okolie: na Malte nakupoval vajíčka za 7 centov a predával ich do vojenskej jedálne za 5 centov. Nikto, okrem neho, nedokázal pochopiť, ako na tom mohol zarobiť.
Ak je Minderbinder – táto fiktívna postava z absurdného románu, len akousi paródiou na „americký sen“, ako by sa potom dala pomenovať naša rýdzo slovenská „kauza platina“, v ktorej štát nakúpil platinové sitká za milión eur a následne ich ponúkol v aukcii za zlomok ceny?
Nuž ale draho kúpiť, lacno predať a zisk z tohto biznisu presunúť do súkromného (prípadne straníckeho) vrecka, je také slovenské.
Ak niekto tvrdí, že v tejto kauze ide o zlyhanie štátu, zavádza. Je to zlyhanie konkrétnych ľudí, ktorí využijú každú škáru na to, aby sa napakovali. A neprekvapí, že ide o ľudí, ktorí majú na seba stranícke väzby.
Ale kým bude na Slovensku každá kauza trvať dva týždne a kým sa budú všetky posty naprieč celou štátnou správou po každých voľbách obsadzovať podľa straníckeho kľúča, ťažko sa niečo zmení. O to viac, ak sa aktéri týchto káuz budú naďalej z okien svojich limuzín na občanov veselo usmievať s pocitom absolútnej beztrestnosti a snívať svoj „slovenský sen“.