Kasta nedotknuteľných
V čase krízy, keď vlády požadujú obete od obyvateľstva, by malo byť celkom prirodzené, že rovnaký meter bude platiť aj na politikov. Dokonca, že sami pôjdu príkladom.
Ešte minulý rok plánovala premiérka ušetriť 10 percent mzdových nákladov v štátnej správe.
A Richard Sulík vyzýval kolegov v parlamente: „Začnime však od seba.“ Vzápätí prišiel s vlastným návrhom na výpočet platov poslancov a v nadväznosti na nich aj ústavných činiteľov. Ten predpokladal, že mzdy zákonodarcov, ktoré boli zmrazené predchádzajúcou vládou, sa odmrazia a budú sa odvíjať od toho, ako sa darí ekonomike.
Ako to však už býva, všetko je napokon inak.
Nápad, aby sa mzdy poslancov odvíjali od deficitu verejných financií, na prvý pohľad síce vyznieva logicky, lebo poslancov by mal motivovať k zodpovednému hospodáreniu, no zohľadňuje len jeden z mnohých aspektov politiky.
Liberalizmus v ponímaní SaS je totiž zredukovaný na jednorozmerné ekonomické myslenie. Zabúda na to, že deficit je síce veľmi dôležitý makroekonomický ukazovateľ, no obyvateľov sa bezprostredne dotýka aj inflácia a nezamestnanosť. Tieto aspekty nie sú vo výpočtovom vzorci nijako zohľadnené.
Lebo dotiahnuté do úplného absurdna: teoreticky môže byť rozpočet aj prebytkový, ale ľudia budú pritom úplne na mizine (napokon, v uťahovaní opaskov v uplynulých 20 rokoch ašpirujeme na majstrov sveta). Podľa litery zákona by potom bolo všetko v najlepšom poriadku a poslanci by si za svoj zodpovedný prístup zaslúžili odmenu.
A to sa vlastne viac-menej aj stalo. Inflácia tento rok dosiahne zhruba 4 percentá a nezamestnanosť sa v októbri vyšplhala na rekordných 13,5 percenta, no keďže deficit verejných financií klesol o zhruba tretinu, tak sa mzdy poslancov budú zvyšovať. A zatiaľ čo reálne mzdy klesnú o jedno percento, členovia parlamentu si nominálne polepšia možno až o 18 percent, čo by v absolútnych číslach znamenalo zvýšenie platov až o 600 eur.
Nový zákon o odmeňovaní poslancov teda nič nevyriešil. Zložitý výpočtový vzorec v skutočnosti vytvára len zdanie akejsi „rozpočtovej zodpovednosti“, ktorá je nadradená nad všetko ostatné. Mal slúžiť na znižovanie platov poslancov, ale stal sa pravý opak. Takáto solidarita naruby je prejavom absolútnej odtrhnutosti tejto časti politickej triedy od reálneho života.
Pretože z perspektívy človeka s mediánovým príjmom okolo 600 eur sa zásluhy politikov SaS javia diametrálne odlišne ako im samým. Čo také zásadné pre zlepšenie života občanov Slovenska prinieslo pôsobenie 18 poslancov tejto strany za rok a pol v parlamente? Akokoľvek bude uvažovať, na nič zásadné nepríde. Akým právom si preto nárokujú viac peňazí, ktoré spolu s ďalšími privilégiami z nich vytvárajú extra kastu?
A keď sa už sulíkovci tak radi oháňajú „gréckymi cestami“, nemali by zabúdať, že práve ľpenie na neoprávnených privilégiách je cestou do záhuby. Také Taliansko, ktoré sa momentálne topí v obrovských dlhoch, je toho najlepším príkladom. Platy politikov tu roky dosahujú astronomické výšky (so všetkými benefitmi okolo 13-tisíc eur mesačne) a každým rokom narastajú. Z volených zástupcov v Ríme sa postupne stala trieda „nedotknuteľných“, na privilégiá ktorých nemôže nik siahnuť. A na túto cestu sa vydáva Slovensko. Aj zásluhou SaS.