Volebné rozpočty
Roky 2010 a 2012 majú dva spoločné znaky: sú volebné a spájajú ich tiež schodky v štátnych rozpočtoch. Politici majú žiaľ pred voľbami tendenciu rozhadzovať, zadlžovať, čo ľudia zvyčajne neskôr zaplatia cez zvýšené dane. Inak to nebude ani v budúcom roku.
Kým v roku 2010 zostala po ministrovi Jánovi Počiatkovi zo Smeru v čase volieb miliardová diera v štátnej kase (aj keď nechal tam aj 300-miliónovú rezervu), teraz sa črtá schodok za asi 800 miliónov eur. Pre predstavu, úsporný balíček, ktorým pravicová vláda ratovala cez vyššie dane a ceny v januári tohto roka verejné financie, bol za vyše 1,7 miliardy eur.
V roku 2010 ministra Počiatka zradila domáca spotreba. Aj keď ekonomika dávala zbohom hospodárskej kríze, domácnosti ešte nezačali míňať výraznejšie viac. Z daní potom natieklo do rozpočtu menej peňazí, vláda adekvátne k tomuto vývoju nešetrila a problém bol na stole. Počiatkovi ľudia vtedy potichu hovorili o tom, že bol volebný rok. Miklošovi ľudia odpovedali – nás nezaujíma, že ste mali voľby.
Situácia sa teraz otočila. Ivan Mikloš nedávno naznačil, že vláda sa rozpadla a hlbšia konsolidácia verejných financií vo volebnom roku nebude pokračovať. Zástupcovia Smeru ihneď reagovali, že Miklošovi sa rozbilo posledné zlaté vajce.
Maslo má teraz naozaj na hlave pravica. Mikloš si to uvedomil a koncom minulého týždňa predstavil určité opatrenia. Ide však skôr o politický marketing ako o reálne škrty. Počítať medzi úspory dividendy z SPP, neschválenie reformy daní a odvodov či pomalšie čerpanie eurofondov je prinajmenšom trúfalé.
To, že v podnikoch s účasťou štátu sú rezervy, sa hovorí už roky, ale politické strany na nápravu robia žalostne málo. Radšej chcú, aby v štátnych podnikoch bolo ticho na tendre pre vyvolených. A aby bol marketing dokonaný, pri tvorbe štátneho rozpočtu, keď tečie do topánok, vytiahnu sa dodatočné odvody z akože dobrých podnikov s vplyvom štátu.
Šetriť na pomalom čerpaní eurofondov tiež nie je dobré. Najlacnejšie peniaze z Bruselu sú tie posledné, kde by mal štát otáľať so spolufinancovaním.
Mikloš teraz hovorí, že ďalšie možnosti, ako obrovský schodok znížiť, sú škrty v stavebnom sporení, rast daní z alkoholu či nehnuteľností. Je to málo a navyše nič z toho do volieb nemá šancu na úspech. Zmeny v stavebnom sporení bývalá koalícia už raz nedokázala presadiť a je naivné si myslieť, že pred voľbami by to rozpadnutá koalícia presadila. Podobne neisté sú škrty dohodnutých navýšených výdavkov pre rezorty vnútra, obrany a envirofond za 120 miliónov eur. Ministri sa určite peňazí nebudú chcieť vzdať, veď je otázne, kedy sa znova dostanú do kresiel a k slušným balíkom peňazí.
Ľudí tak po budúcoročných marcových voľbách čakajú opäť horšie časy. Od výsledku volieb závisí, kto si hlbšie siahne do vrecka. Šetriť by však mal najprv štát, rezervy sú stále obrovské.