Tančeky
Aj keď 10. marec nám ešte môže priniesť kadejaké prekvapenia, z jedného hľadiska je volebná matematika jasná. Pravica bez SaS vládu sama nikdy nezostaví. Všetky tie "povinné tančeky" KDH, Mostu a SDKÚ - kto s kým áno a kto s kým nie - majú preto len jeden zmysel: Pomaly a systematicky pripravovať svojich voličov na prípadnú koalíciu so Smerom.
Je to o to ťažšie, že v minulosti sa Dzurindovi darilo Fica úspešne démonizovať a všetci „na provoboku“ túto jeho hru prijali. Vysvetľovať teraz svojim voličom, že je predsa len lepšie byť vo vláde s Ficom, ako byť politickou mŕtvolou, si vyžiada značné úsilie. Našťastie môžu argumentovať krízou, zodpovednosťou za štát v ťažkých časoch atď.
Ak však Figeľ žiada od Smeru nejaké písomné garancie, je to obyčajný alibizmus, lebo bianko šek mu dnes s radosťou podpíše hocikto, trebárs aj spomínaní sulíkovci. Mimochodom, aké garancie mu dala pred rokom SaS? Zaujímavé, že od nej žiadne takéto záruky nežiadal.
Aj keď zlú povesť má skôr Smer, bola to SaS, ktorá sa vo vláde správala ako škorpión zo známej bájky. Ten požiadal žabu, aby ho previezla na druhý breh rieky. Žaba najprv váhala, ale napokon súhlasila. Keď boli v strede, tak ju pichol so slovami „inak nemôžem, lebo som škorpión“…
Samozrejme, Figeľ nemôže rovno povedať, že predvídateľný Fico mu je stokrát bližší ako neriadená populistická strela Sulík. Pri vohľadoch sa každá nevesta musí zdráhať. Preto tie tančeky.