Stimuly
Informácie o odchode spoločnosti Samsung zo Slovenska sa síce nepotvrdili, zato špekulácie, že za touto informáciou môže byť snaha kórejskej firmy získať ďalšie dotácie, sa ukázali ako pravdivé. Za cenu ďalších 28 miliónov eur zo štátnej kasy u nás Samsung (zatiaľ) zostáva.
Pesimisti budú hromžiť, že všetci sa jej zamestnancom poskladáme prakticky na jednu výplatu, na čo optimisti povedia, že v konečnom dôsledku to bude oveľa menej, ako keby mal štát nezamestnaným vyplácať podporu.
Priznajme si, je to celé trochu zvrátené, ale v čase globálneho kapitalizmu sú všetky vlády rukojemníkmi súkromných investorov. V záujme udržania zamestnanosti sa pretekajú, ktorá z nich im poskytne väčšie stimuly. Investora odmietnu jedine vtedy, ak sa náklady na jedno miesto vyšplhajú do astronomických výšok.
Príklad Samsungu ukazuje na obrovskú zraniteľnosť našej ekonomiky. Tá je orientovaná len na export, a takto to môže fungovať len v dobrom počasí. Lenže čo v čase krízy? Majú štáty vôbec nejaké iné možnosti, ako sa vymaniť z područia „investičných nomádov“?
Určite majú. Mali by začať podporovať vlastné firmy, ktoré sú inovatívne a dokážu priniesť na trh konkurencieschopné výrobky. A potom vydržať, lebo takéto opatrenia neprinesú očakávané plody ihneď, ale až o niekoľko rokov. Lenže kto zo slovenských politikov má na to guráž? Veď dať stimul je oveľa jednoduchšie.