Veselé kľučkovanie
Tak sme sa od Richarda Sulíka dozvedeli, že v SaS nie sú žiadni euroskeptici, ale eurorealisti. Oni si len nechcú zatvárať oči pred tým, že Európska únia stojí na rázcestí.
No veď hej, rázcestia. Na jednom stála napríklad vtedy, keď členské štáty odmietli pokusy o euroústavu a naveľa aspoň prijali nedovarenú Lisabonskú zmluvu. Na rázcestí stála aj vtedy, keď si mohla vybrať, či pošle Grécko ku dnu, alebo sa pokúsi o záchranu. Aj vtedy, keď sa ukázalo, že na pokraji kolapsu sú aj Írsko a Portugalsko. Dnes sa hovorí o Taliansku, Španielsku. A ďalšie rázcestie: buď necháme nemecké a francúzske banky spadnúť na hlavy Francúzov a Nemcov, alebo… Je to vlastne vôbec ešte „rázcestie“?
Práve to je problém únie (a v rámci nej eurozóny). Ako v živote. Keď odmietate identifikovať dôležité rázcestia včas, ľahko sa môžete čoskoro ocitnúť pred takými, ktoré vám vnúti realita. A rozhodovanie potom býva už len nepríjemné. Únia neriešila otázku ďalšej integrácie vtedy, keď bolo ešte času dosť a debata mohla byť dostatočne rozvláčna, aby nikto nemal pocit, že nebol vypočutý. Teraz musí hľadať spoločnú politiku zoči-voči najhoršej kríze, v akej sa dosiaľ ocitla.
Pravdaže, to je potom ťažké. Dupľom vtedy, keď na úkor únie zbierajú politické body rôzni chytráci, podľa ktorých: „Nemôžeme sa tváriť, že sa nič nedeje a bez otázok prijať všetko, čo príde z Bruselu.“ Alebo: „Hlbšiu integráciu si nemožno vynútiť strachom, násilím a oslabovaním demokratických rozhodovacích procesov.“ Tak ako o tom hovoril Sulík.
Nuž ak má byť realizmom postoj: Ja sa hocikedy, keď sa mi to bude hodiť, na váš spolok vykašlem, ale neodídem z neho a vy sa neopovážte hovoriť o následkoch, pretože to bude z vašej strany násilie a vyvolávanie strachu – čo bol postoj SaS nielen k eurozóne a únii, ale aj k vlastnej koaličnej vláde – potom tu asi ide o nedorozumenie. Keď sa niekto sám vyčleňuje z rozhodovacích procesov postojom typu: Ja hovorím nie a vy si robte, čo chcete – opäť postoj SaS k únii, ale aj k vlastnej vláde – nie je realistom ani náhodou.
Chápeme. Sulík sa pokúša nadviazať kontakt s bývalými partnermi (reči o tom, že vystúpenie Slovenska z eurozóny pre SaS nie je alternatívou). Do uší SaS už asi konečne doniesli vyhlásenia predstaviteľov SDKÚ, podľa ktorých postoj sulíkovcov k Európe je prekážkou povolebnej spolupráce. Lenže ak by si chcel Sulík zabezpečiť miesto v budúcej vláde v rovnakej zostave, akú pred mesiacom poslal k vode, musel by sa snažiť oveľa viac, než sa snažil včera. Snažiť by sa musel až tak veľmi, že by poprel svoju najväčšiu – ak nie jedinú – predvolebnú agendu. To by mu jeho voliči sotva odpustili. Jeho predvolebná dilema preto znie: buď sa vyčlení z povolebných „rozhodovacích procesov“ trvaním na svojich postojoch k Európe, alebo sa z nich vyčlení tým, že obráti – a dostane tak málo hlasov, že bude mať vôbec problém vojsť do parlamentu. Môžeme mu preto popriať veselé kľučkovanie mínovým poľom. Prichystal si ho sám.´