Tri dni pred drámou
Jedno je isté: keď sa protest lekárov skončí vyhlásením stavu núdze, bude to prehra všetkých zúčastnených.
Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik nemá na svojom poste čo hľadať už len z tohto jediného dôvodu. Odkedy začali lekári s protestmi, bolo politikou vlády a jej ministra zahmlievanie.
Najprv sme počúvali, že lekári sú spolitizovaní. A ako majú nebyť spolitizovaní, keď naše zdravotníctvo dvadsať rokov upadá vinou nekonzistentnej politiky všetkých vlád, čo tu dosiaľ boli? Čo majú robiť lekári a zamestnanci nemocníc? Aké iné, než politické riešenia môžu vôbec požadovať? Potom, keď začali pristupovať k protestným výpovediam, ministerskí úradníci sa namiesto toho, aby vec brali vážne, venovali skôr jej zľahčovaniu. Počúvali sme, že lekárske odbory klamú, pretože dať výpoveď je pripravených oveľa menej lekárov, než tvrdia odborári. Počúvali sme, že ak aj odídu, nič také sa nestane, pretože povoláme lekárov zo zahraničia. Počúvali sme, že tí, čo dávajú výpovede, aj tak nebudú chýbať, pretože sú buď neschopní, alebo obyčajní politickí lobisti.
Dnes vidíme, kam to dospelo. Blíži sa deň, keď z nášho zdravotníctva vypadne dvetisíc nemocničných lekárov. Prezident a vláda ich zrejme môžu zadržať na pracoviskách vyhlásením stavu núdze. Lenže stav núdze nevyrieši ich nespokojnosť. Ešte ju môže rozšíriť na ďalšie skupiny pracujúce v zdravotníctve. Stav núdze nevyrieši nedoplatky, ktoré má v zdravotnom systéme štát. Nevyrieši prinízke transfery do zdravotníctva zo zdravotného poistenia. Môžeme sa tešiť, akými skvelými výsledkami sa nám pochvália poisťovne vo svojich výročných správach – to bude isto hojivá náplasť pre nás pacientov za tie čakacie lehoty, odložené operácie a ponižujúco biedne pomery v štátnych nemocniciach…
Bez ohľadu na to, kto si čo myslí o požiadavkách lekárov, je absurdné, že by túto situáciu mohol politicky prežiť minister Uhliarik. Tak stav núdze, ako aj zlučovanie či rušenie oddelení, vynútené nedostatkom lekárov po 1. decembri, bude znamenať, že ministrovi zdravotníctva sa rozsypal rezort pod rukami.
A lekári? Tí musia premýšľať o ťažkých otázkach. Vzhľadom na etiku ich povolania je protest výpoveďami pochopiteľný. Nie je možné predstaviť si lekára, ktorý by neprišiel za pacientom preto, lebo „obyčajne“ štrajkuje. Výpoveď je preto logickou voľbou. Nuž ale stav núdze by isto nebol ani ich víťazstvom. Rovnako ako by ich víťazstvom nebolo rušenie oddelení či rovno celých nemocníc, ako o tom podľa premiérky uvažuje vláda. Nič z toho by nebolo ani víťazstvom pre pacientov. A to ani neuvažujeme o nejakej chrípkovej epidémii… alebo hoci len zvýšenej úrazovosti vďaka zimným poľadoviciam. Skrátka aj ten najspravodlivejší protest sa dá v očiach verejnosti ľahko „prepáliť“.
Ak sa dosluhujúca vláda s lekármi urýchlene nedohodne, schyľuje sa tu k dráme, akú ešte nepoznáme. Môže to byť taká dráma, ktorá už z princípu nemôže mať kladných hrdinov. Na jej odvrátenie zostávajú tri dni.