Opäť v bode nula
Najmä rodičom detí, ktoré ležia v nemocnici, vážnym pacientom a tým, čo čakajú na odkladanú operáciu, sa podvečer začalo trošku uľavovať. Dohoda o poslednom kompromisnom návrhu vlády o zvýšení miezd lekárov na tri etapy bola na spadnutie.
Politické rozhodnutie sa teda urobilo. A ekonomické? Asociácia nemocníc varuje, že ak lôžkové zdravotnícke zariadenia nedostanú v budúcom roku sľubovaných 35 miliónov eur, na rast platov nebudú peniaze. Nie je to dávno, čo vláda na to nechcela pustiť ani cent, teraz zrazu priznala, že zisky poisťovní, na ktoré sa nesmelo ani siahať, sú natoľko vysoké, že kompromis sa dá nájsť. Veď pustila perie aj pri daňových úľavách zahraničným investorom.
Počiatočný optimizmus ministra zdravotníctva, že najväčšie nemocnice neskolabovali hneď prvého decembra, sa ukázal ako prehnaný. Lekári sa nedali zastrašiť hrozbami paragrafov o povinnostiach počas núdzového stavu. Zahmlený, našťastie pre všetkých aktérov nie čierny piatok ukázal, že situácia sa naťahovala ešte viac ako na škripci. Do práce nastúpilo menej zdravotníkov ako vo štvrtok. Vyše 1 200 chýbajúcich lekárov nemohli nahradiť ich zahraniční kolegovia, ani tí, čo zostali. Napriek tomu, že išlo „iba“ o akútnu starostlivosť, ľudský organizmus nezvládne tri dni za sebou pracovať bez väčšieho odpočinku. A nútený stav sa plánoval až na tri mesiace.
Ivan Uhliarik mal pravdu iba v jednom, keď v posledných dňoch tvrdil, že jeho odchod z ministerského postu teraz nič nevyrieši. Vyriešil by, ale pred pol rokom, keď odmietal rokovať s protestujúcimi a pozýval ich na prehliadku jedného fungujúceho ústavu v Tatrách, ktorý sa sprivatizoval. To mohlo viesť iba k tomu, že z nespokojencov, ktorí sa postavili proti nepremyslenej transformácii nemocníc na akciové spoločnosti, sa stali na všetko odhodlaní rebeli.
Iste, šéf rezortu mohol urobiť aj to, čo mu dodatočne vo verejnoprávnej televízii, v relácii bez oponentov, odporúčal „geniálny odborník“ na reformu zdravotníctva: nezahadzovať sa s lekármi, s nimi to mali tvrdo vybaviť sami riaditelia postihnutých nemocníc. To by len bola kucapaca, ani vyhlásenie núdzového stavu by nestačilo.
Verme, že obmedzenie lekárskej starostlivosti v uplynulých dňoch neprinieslo tie najvyššie obete. Politická dohoda potvrdená zákonom však ešte neznamená, že je kolaps definitívne zažehnaný. Naopak, zdravotníctvo sa opäť ocitlo v bode nula.
Nová vláda, ktorá vzíde z marcových volieb, bude musieť v ekonomicky nepriaznivej dobe zohnať potrebné financie. Zďaleka nielen na zvýšené platy. Nech ju bude zostavovať hocikto, nech sú mu posledné dni ponaučením, že úspešná transformácia zdravotníckych zariadení, nieto ešte celého rezortu sa nedá robiť so straníckym ideologickým požehnaním podľa lineárov hŕstky „vizionárov“ a špecifických finančných skupín. Malo by ísť o celoštátne záujmy, a preto treba v prvom diskutovať s tým, čo v zdravotníctve pracujú, a s tým, pre ktorých pracujú.