Na drzovku
Škoda, že nápad SaS nominovať Ľubomíra Galka do parlamentného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva nevydržal dlhšie, ako len jeden deň. Ak by tá nominácia bola v platnosti ešte popoludní, keď Iveta Radičová oznamovala odvolanie šéfa VOS z funkcie pre kauzu odpočúvania, bola by to krásna ilustrácia pomerov, aké u nás vládnu.
Aký malý dotyk s realitou musia mať asi v SaS, keď ministra odvolaného pre podozrenie zo zneužitia moci navrhovali za člena výboru, ktorý sa týmto podozrením zaoberá? Na druhej strane, keby boli trvali na Galkovi i napriek odporu všetkých ostatných, iba by použili nástroj, o ktorom už vedia, že u nás zaberá: agresívnu trúfalosť.
Nebolo väčšieho mučeníka, ako bol Galko pred hlasovaním o eurovale. Pod dojmom jeho internetových výstupov nemohlo zostať jediné oko suché. Čo sa stalo? Nič. SaS zhodila vládu, povedala, že z nej neodíde (ani na výzvu premiérky) – a neodišla. Pekne tam zostali, ako sa hovorí, „na drzovku“. Nebolo v našej histórii lepšieho ministra obrany ako Galko. Čo sa stalo? Všetci vieme. Akurát, že ešte aj mnohí tí, čo tušia, že kauza odpočúvanie svedčí o čomsi inom, budú povinne omieľať, „ale bojoval s korupciou“.
Chápete? Keby SaS jednoducho vyhlásila, že Galko musí ísť do výboru kontrolovať vyšetrovanie vlastného zlyhania, a basta – bol by sa tam možno aj dostal. Na drzovku. Tak u nás dnes funguje politika.