Ďaleko do konca
Koniec dobrý, všetko dobré? Hm. Protest lekárov sa skončil ich víťazstvom. Dobre sa skončil aj pre pacientov, keďže sa nestalo nič, čo by bolo možné pripísať lekárskemu protestu na vrub. No na to, aby bolo možné dodať aj ono obligátne "všetko dobré", sa bude musieť stať ešte mnoho vecí.
Lekárske odbory môžu ďakovať všetkým anjelom strážnym, že v čase ostrého konca ich protestu sa nestala žiadna mimoriadna udalosť. Prirodzené bude, keď sa za to po návrate na pracoviská poďakujú aj svojim kolegom. Sami vedia najlepšie, koľkí z nich stáli na ich strane, len nechceli dotiahnuť svoj hnev až tak ďaleko.
Politici, ktorí svojou neschopnosťou priznať si vážnosť situácie nechali celý konflikt zájsť až potiaľ, že boli ochromené celé nemocnice, tí nech radšej neďakujú nikomu. Okrem iného práve preto, lebo oprávnenosť požiadaviek protestu uznávali aj mnohí z tých lekárov, ktorí sa k nemu nepripojili svojimi vlastnými výpoveďami. Pacientov nevynímajúc.
Skrátka a dobre, forma protestu nespochybnila jeho obsah. V našich nemocniciach sa, našťastie, nestihlo stať nič také, čo by sa v nich nestávalo aj v bežných, „dobrých časoch“. Predovšetkým však platí, že so slovenským zdravotníctvom má každý v štáte svoje vlastné intímne skúsenosti. Rôzni fešáci v službách finančných skupín majú aj preto, na rozdiel od niektorých iných sektorov, v zdravotníctve predsa len menšiu šancu zmasírovať väčšiu časť verejnosti, aby tá potom tlieskala politikom najatým v službách tých istých skupín.
Lenže čo ďalej? „Všetko dobré“ je v našom zdravotníctve naďalej v nedohľadne. Štát naďalej neodvádza za svojich poistencov do zdravotného systému ani zďaleka toľko, koľko by mal. Dokiaľ sa nezačne aspoň približovať na dohľad potrebnej percentuálnej úrovne, dovtedy budú rituály oddlžovania nemocníc iba – politickými rituálmi. Ak štát neplatí, je vždy len otázkou krátkeho času, kedy sa nemocnice začnú opäť prepadať do dlhov.
Štát platí málo, nemocnice sa topia v dlhoch a poisťovne veselo prosperujú. Ideológiu ponechajme bokom; nie je to jednoducho čudné? Nie je čudné, že inštitúcie, ktorých hlavným poslaním je prerozdeľovanie peňazí vyzbieraných od občanov a štátu (pričom väčšinu občanov i štát samotný možno len sotva vyhlásiť za boháčov), sú vlastne jediné, ktoré v systéme bohatnú? To naozaj nemusí byť vecou ideológie. Nemusí ísť ani o spor, či vôbec môžu zdravotné poisťovne tvoriť zisk, alebo nie. Čert zober takú žabu, ktorá by sa nadúvala na mocnom prameni. Keď je ale prameň na pokraji vyschnutia, prosperita žiab, ktoré na ňom sedia, musí byť námetom na vecnú a vážnu debatu.
Protest lekárov sa skončil dobre. V našom zdravotníctve sa bude musieť toho veľmi veľa zmeniť, aby bolo možné povedať o ňom to isté.