Vysoká hra
Hra o štátny rozpočet pre budúci rok bola v parlamente zavŕšená opäť na politickú nôtu. Dosluhujúca koalícia sa teší, že rozpočet je na svete.
Opozícia ho tiež podporila ako menšie zlo. Len málo politikov však povedalo ľuďom skutočnú krutú pravdu. Rozpočet totiž stojí na vode, sľubuje život nad pomery, hoci rozdávať nie je z čoho. Rezervy totiž zostali zakryté.
Minister Ivan Mikloš a jeho predchodca Ján Počiatek si vôbec nemajú čo vyčítať. Majú síce v pozadí rozdielne politické sily, od ktorých závisí skutočný vývoj verejných financií, no ekonomicky počítajú obaja rovnako nepresne. Nejde pritom do budúcnosti o fazuľky, ale o to, koľko sa ľudia budú skladať. Na dôkaz kvality rozpočtovania sú tu rozpočty na roky 2009 a 2011. V roku 2009 skončil pomer plán verzus realita katastrofálne, no zlý nábeh má aj rozpočet na budúci rok. Obaja politici sa držali mierne pod odhadmi nezávislých analytikov, čo však neznižuje ich politickú zodpovednosť.
Rast ekonomiky ministerstvo financií na rok 2009 odhadovalo na 6,5 percenta. Ako sa neskôr ukázalo, kríza spôsobila prepad hospodárstva o takmer päť percent. Verejný deficit sa tým prehĺbil z plánovaných 1,7 percenta hrubého domáceho prokutu temer na sedem percent a z rozpočtu vypadli vyše tri miliardy eur. O tieto peniaze sa zvýšila zadlženosť budúcich generácií. Vtedy išlo o prvú väčšiu krízu po dlhom čase. Rozdávať ešte pomerne bolo z čoho, keďže zadlženie Slovenska dosahovalo menej ako 30 percent výkonu ekonomiky.
Horšie dôsledky by prešľap v rozpočtových plánoch spôsobil teraz, keď dlhy presahujú 45 percent HDP. Zadlžovať sa viac a prečkať tak ďalšiu krízu bez povšimnutia by bola cesta do pekla. A tak by v prípade väčšieho výpadku muselo prísť veľké šetrenie či výrazný rast daní. To by sa nezaobišlo bez toho, že by sa rodiny museli rázne uskromňovať.
Výpadok v rozpočte pritom na stole už je. Miklošom naplánovaný deficit na 4,6 percenta HDP je privysoký a ak by sa krajina mala prestať do roku 2013 zadlžovať a schodok by mal klesnúť na tri percentá, nájsť by bolo treba asi 800 miliónov eur. To je však optimistický pohľad. Pri reálnejšom miernejšom raste či recesii namiesto plánovaného 1,7-percentného rastu ekonomiky by štátu chýbalo ešte viac. To, že Mikloš priznal rast deficitu z 3,8 na 4,6 percenta a už nekoná, je slabá útecha, aj keď ide o zodpovednosť celej vlády. Rovnako plané sú slová o tom, že idú voľby a tak škrtať nie je ľahké. Ide o drahý politický marketing na účet ľudí.
Vláde dlhodobo chýbajú cielené šetrenia na úradoch namiesto plošných škrtov. Rezervy sú aj v adresnejších sociálnych dávkach, hospodárení štátnych firiem, odmeňovaní štátnych zamestnancov a najmä pri verejných súťažiach.