Nedajme si repete
Ak sa kvôli neochote vlády a poslancov vládnych strán v parlamente zopakuje ostrý protest lekárov, bude to absurdnosť takého rozmeru, na aký sú všetky slušné výrazy nedostatočné.
Na jednej strane to bude obyčajné svinstvo voči lekárom. Nielen tým, ktorí na jeseň hromadne podávali výpovede a boli odhodlaní vo svojom proteste zájsť až po najkrajnejšiu medzu. Bude to podraz voči všetkým ich kolegom zo štátnych i neštátnych nemocníc, ale aj voči sestrám i ostatnému zdravotníckemu personálu. Keď sa ukáže, že vládne strany sa po fiasku, ktoré v boji s lekármi utrpeli, rýchlo „oklepali“ a teraz si myslia, že netreba do písmena splniť podmienky kapitulácie, je nanajvýš pravdepodobné, že nová vlna protestu do seba vtiahne oveľa viac ľudí pracujúcich v zdravotníctve než tá prvá.
Azda si tu niekto nevšimol, ako sa k lekárom vo výpovediach v novembri a v prvých dňoch decembra pridávali podpornými stanoviskami ďalšie a ďalšie skupiny? Alebo si niekto myslí, že tá slaboduchá kampaň, ktorá sa rozpútala proti osobám stojacim na čele protestu, odobrala požiadavkám lekárov legitimitu? Niekto vo vládnom tábore má nebodaj pocit, že všetci tí lekári sú takí hlúpi a nesvojprávni, že stačí nasadiť psiu hlavu šéfovi ich odborov a všetci sa pokojne vrátia do práce a zabudnú na to, čo žiadali, akoby sa nechumelilo? Niežeby bolo naporúdzi veľa dôvodov robiť si ilúzie o osadenstve nášho parlamentu, no takáto naivita by musela prekvapiť aj skúsených pozorovateľov.
Problém vláda verzus zdravotníci by bol pritom len jednou časťou celej tej absurdnosti. Mimochodom, rôzne podrazy voči štrajkujúcim či nespokojným skupinám v spoločnosti sú trvalou súčasťou repertoáru politikov všade na svete. I keď pravda je, že nie všetci politici na svete majú na to žalúdok.
Druhá rovina je politická. Nuž, možnože si napríklad niektorí poslanci a činitelia SDKÚ myslia, že sa ich podpis Ivety Radičovej pod memorandom, ktorým sa za vládu zaviazala splniť dohodnuté body lekárskeho protestu, vlastne netýka. Koalícia je minulosťou, vláda je dočasná a jej právomoci sú oklieštené, ale najmä, Radičová bude mať po marci 2012 so stranou SDKÚ spoločnú už iba minulosť. Tak o čo ide?
Budú sa čudovať, ale ide o veľa. Ak sa poslanci SDKÚ v parlamente nezasadia o to, aby dohody z memoranda dostali aj zákonnú podobu, urobia tým svojej strane medvediu službu. Akoby nestačilo, že vláda svojou ľahkomyseľnosťou a podceňovaním situácie v priebehu roka doviedla veci až tak ďaleko, že na začiatku decembra neboli mnohé nemocnice v štáte schopné poskytovať náležitú zdravotnú starostlivosť. Chcú si teraz vládni poslanci dať repete? Aj bez drahých prieskumov verejnej mienky ich môžeme už vopred ubezpečiť, že väčšina obyvateľov Slovenska si také repete neprosí.