Hlúpe tabu
Povedať, že vo svete dnes padajú rôzne tabu, by nebolo presné. Aspoň určite nie, čo sa týka spoločenských tém. Väčšina toho, čo my považujeme za tabu, tam totiž tabu nikdy nebola.
Tak napríklad pojem „kapitalizmus“ si tam zväčša svojvoľne nezamieňajú s pojmami „sloboda“, „demokracia“ či dokonca „najvyššie dobro“, tak ako sa to deje u nás. Aj preto tam dnes dokážu vcelku vecne a bez hystérie diskutovať o kríze kapitalizmu: neťaží ich bremeno vymyslenej spojitosti medzi kapitalizmom a slobodou či demokraciou. Tak ako, žiaľ, dodnes ťaží veľkú časť našincov živiacich sa vykonávaním nejakej duševnej práce.
Reč nie je o politikoch, ktorí používajú zahmlievanie pojmov a zjednodušovanie reality na ideologické vzorce ako svoje bežné pracovné nástroje. Reč je o ľuďoch, ktorí by mali byť schopní formulovať témy spoločenskej diskusie priamo a bez predsudkov. A bez ohľadu na to, ktorý z vládnucich primátov im môže milostivo podhodiť nejaký ten grant či dotáciu. Škoda.