Komu na prospech?
A máme tu opäť jednu peknú hystériu. Kto nenapíše obdeň aspoň jeden článok či blog o Gorile, ten sa stáva podozrivým: určite je to tak preto, lebo aj on je skorumpovaný a v službách Penty.
Hovoriť o Gorile je dnes také jednoduché. Nevadí, že k téme nemáte, okrem výkrikov zlosti či bezmocnosti, čo nové povedať. Vyslúžite si pochvalu davu, ktorý už dvadsať rokov čaká na nejakú porevolučnú katarziu – a tá stále neprichádza.
Ľudia na Slovensku sa po tých dvoch desaťročiach delia na dva typy. Prvý si myslí, že politici okrem toho, že kradnú, stále ešte robia aj nejakú politiku. Znamená to, že sa ešte stále oplatí sledovať, čo robia v prospech či neprospech voličov. Druhý typ verí iba tomu, že politici kradnú. Pre tento typ ľudí normálna politika stráca zmysel. Sú presvedčení, že vo voľbách ide iba o to, ktorá mafia bude z vlády profitovať nasledujúce štyri roky.
Prvého typu sa dnes zmocňuje depresia preto, lebo stráca pôdu pod nohami. Podaktorí z tých, čo roky obhajovali SDKÚ práve ako stranu, nad ktorou síce visia rôzne podozrenia, no ktorá popri tom robí ešte stále aj užitočnú politiku, sa aj preto dnes alibisticky predháňajú v tom, kto si viac zanadáva. Ten druhý typ ľudí je dnes hysterický preto, lebo v podstate oslavuje. Anonymný internet z ich hľadiska potvrdil všetko, čomu veria oni: že slovenská politika sa vôbec nerozhoduje v parlamente a vo vláde, ale na tajných schôdzkach miliardárov s politikmi, ktorí na nich dostávajú domáce úlohy a provízie.
Cui bono – Komu na prospech? Táto otázka má v prípade Gorily dve roviny.
Komu na prospech bol ten či onen zákon? Komu na prospech prebehla tá či oná privatizácia, ten či onen tender? Kto a ako hlasoval vo vláde či v parlamente iba kvôli úplatkom a províziám? V čom všetkom je zapletená Penta? Čo z Gorily je pravda, a čo z nej sa dá vôbec overiť? Na tieto otázky nedajú odpovede agitátori. Odpovede môže priniesť len vyšetrovanie. Ak vôbec.
Druhá rovina vyšetrovanie nepotrebuje. Komu na prospech sa spisok, ktorý už roky obieha politikov a podnikateľov, zjavil práve teraz? Komu vyhovuje, keď sa u nás zväčší skupina ľudí pripravených dať svoju dôveru hocijakému paviánovi, len nech to nie je gorila? Kto chce ťažiť z toho, keď sa voľby nijako nebudú týkať praktických otázok, ale zúžia sa len na ventilovanie frustrácie? Kto sa tu štylizuje do pozície jedinej čistej metly, ktorá vymetie náš politický chliev?
Odpoveď je triviálna. A hoci nemusí zaujímať vyšetrovateľov korupcie v najvyšších poschodiach slovenskej politiky, zaujímať by mala každého, kto chce u nás žiť aj po desiatom marci. Dôležitá nie je len Gorila, ale aj to, kto sa na jej chrbte chce zviesť k moci. Kým sa Gorila vyšetrí, bude dávno po voľbách. A neskoro na otázky, prečo by mali byť, prepánajána, tými správnymi vymetačmi chlieva Sulík, Matovič, či rôzne mimoparlamentné partičky, účelovo založené skupinami, ktoré sa od Penty líšia len veľkosťou majetku.