Pud sebazáchovy
Už na jeseň bolo jasné, že keď sa vláda skončí katastrofou, musí prísť všeobecná frustrácia. Asi nikto však nečakal, že tá frustrácia bude až takáto katastrofálna.
Pud sebazáchovy velil ministrom za Most-Híd hlasovať za odvolanie šéfky FNM Anny Bubeníkovej. Hlasovať inak by v dnešnej atmosfére znamenalo hlasovať „za Gorilu“. A nikto s istotou nevie, čo má kto ešte v šuplíkoch schované, aby to v pravej chvíli vytiahol. Aj na ľudí Bélu Bugára. Tým skôr, že aj oni majú v Gorile svoje miestočko.
Pud sebazáchovy viedol ministrov za KDH postaviť sa do zástupu za Danielom Lipšicom, ktorý sa drží svojho imidžu „tvrďáka“. A hoci bolo zrejmé, že Jánovi Figeľovi či Pavlovi Hrušovskému sa neveľmi chce vrhnúť sa do víru takejto volebnej kampane, nemali veľmi na výber. Platí o nich to isté, čo o strane Most-Híd. Ani v KDH nemôžu vedieť, či Gorila bola posledným tromfom. A aj oni sa od nej potrebujú dištancovať, keďže aj o nich je v nej reč.
Mikuláš Dzurinda je tiež vedený pudom sebazáchovy. Opäť sa ukázalo, prečo je jeho pozícia v SDKÚ neotrasiteľná: nikdy sa dobrovoľne nezbavuje svojich ľudí, nech by už išlo o hocijaké indície či podozrenia. Bubeníkovú vo funkcii neudržal, v Gorile má jeho strana jednu z hlavných úloh. Máme sa teraz tešiť na obsah šuplíkov SDKÚ?
So sebazáchovou SaS sa to má zasa tak, že keď už sa raz dali na hru, musia ju hrať až do konca. Hoci Gorila sa na internete zjavila anonymne a sotva sa niekedy dozvieme, kto ju tam zavesil, faktom je, že práve Richard Sulík a jeho strana na ňu okamžite nasadli ako na bieleho koňa, ktorý ich má priniesť k volebnému úspechu.
Celý ten cirkus, všetky tie hry sú prehliadkou takého pokrytectva, že to až vyráža dych. O akej „štandardnej politickej kultúre“ nám tu chcú kázať? O akom „vyvodzovaní politickej zodpovednosti“ tu ľapocú? Kde boli všetci tí náruživí čitatelia Gorily v roku 2010? Kde by boli – zakladali vládnu koalíciu.
V posledných týždňoch sa objavujú informácie, podľa ktorých Gorilu videli, alebo aspoň vedeli, čo je v nej, bezmála všetci hlavní aktéri vlády Ivety Radičovej ešte pred tým, než zostavili koalíciu. Vtedy to pre nich ešte neboli vážne podozrenia, ktoré si zaslúžia zakladanie špeciálnych vyšetrovacích tímov a hľadanie politickej zodpovednosti? A keď už sme pri Bubeníkovej, vtedy bolo Jurajovi Miškovovi jedno, kto zastáva jednu z najdôležitejších funkcií v jeho rezorte? Alebo azda Sulík nepokladal za dôležité oboznámiť ho s podozreniami okolo šéfky FNM?
Nie, nepokladali to za dôležité. A keby sa vláda predčasne nerozpadla, nepokladali by to za dôležité do konca volebného obdobia. Všetci by boli pekne na svojich miestach, vrátane Bubeníkovej. Pud sebazáchovy im velil držať sa získaných korýt. Teraz pred voľbami im pud sebazáchovy velí bojovať o nové korytá.
Rozprávali nám o novej politickej kultúre, o zodpovednosti pri narábaní s verejnými financiami. To je dosť drsný humor, nemyslíte?