Pravicový populista
Politológovia, ani tí v zahraničí, sa nevedia zjednotiť na tom, čo je to vlastne populizmus, a najmä, kde sú jeho hranice. Do jeho definovania svojsky prispel najväčší odborník SaS na sociálne otázky. V chápaní Jozefa Mihála je v prvom rade populistom každý ľavicový politik, no existujú aj pravicoví populisti. A tí sú ešte zákernejší. Za takú zrejme pokladá aj premiérku Ivetu Radičovú, keď verejne odmietla novelu zákona o službách zamestnanosti.
Podľa ministra Mihála jeho koaliční partneri sú populisti, lebo nesúhlasia s výrazným obmedzením príspevkov na aktívnejšiu politiku trhu práce vrátane praxe absolventov stredných a vysokých škôl.
Naopak, skutočne pravicovým politikom je ten, čo neohne zbabelo chrbát ako nedávno pri návrhu zmien pomoci v hmotnej núdzi, aby napríklad nezamestnaní namiesto sociálnych dávok dostávali jedno teplé jedlo denne. Populistom nie je ani ten, čo podporuje brutálnu redukciu štátnych príspevkov na prevádzku chránených dielní. Takže by sa mnoho telesne postihnutých, ktorí môžu a chcú pracovať, ocitlo na ulici.
Mihál mal na predkladanie svojich antisociálnych experimentov pol druha roka. Ale až pred voľbami šije horúcou ihlou jeden nepodarený zákon za druhým. Dobre pritom vie, že ich súčasný parlament už neprijme. Kto je potom populista, kto sa chce páčiť pred tými svojimi voličmi? Nuž, nezamestnaní študenti a invalidi to iste nebudú.