Čo sa zmenilo?
Je to zvláštne. Všetci tí, čo roky čakajú na nejakú spoločenskú katarziu, na nejaké to "veľké odhalenie", by sa vlastne mali tešiť. Tešiť by sa mali tí, čo vedeli, že s odchodom mečiarizmu od nás automaticky neodišli aj korupcia, klientelizmus a iné zločiny bielych golierov.
„Veľké odhalenie“ visí už zopár týždňov na internete a na hľadaní dôkazov sa intenzívne pracuje. Lenže vidina katarzie je naďalej akosi v nedohľadne. Unavená rezignácia rezignovaných, slepá zlosť zlostných, nič sa nemení. Naša spoločnosť sa topí v negatívnej energii.
Momentálne nejestvuje najmenší dôvod pochybovať o úprimnosti snaženia profesionálov, ktorí Gorilu vyšetrujú. V nich problém nebude. V čom teda?
Celospoločenskú katarziu sotva môže priniesť, keď si tu niekto pomocou takej závažnej kauzy okato vybavuje politické účty. To, že Gorila bola okamžite vtiahnutá do boja o preskupenie síl v rámci slovenskej pravice, bude dnes popierať naozaj asi len človek dosť hmlistého intelektu. A báchorky o tom, ako sa tu len spravodlivo „preskupujú“ čistí za nečistých? Nežartujte, vážení!
O všeobecnú katarziu sa sotva postará i to, keď si podaktorí pracháči, čo si u nás pestujú rôznych politikov ako svoje pretekárske chrty, pomocou Gorily prerozdelia teritórium – či už dohodou, alebo „nepriateľským prevzatím“. A na to, že o podobných veciach sa v zákulisí intenzívne hovorí, môžete vziať jed.
Zopakujme ešte raz: nikto tu nespochybňuje závažnosť kauzy ani úprimnosť jej vyšetrovania, nikto neobraňuje politikov, ktorí mali beztak už dávno opustiť scénu.
Myslíte si, že Gorilu spochybňujú iba tí, čo sa v nej najčastejšie spomínajú (a od ktorých vlastne nikto nič iné ani nečaká)? Už pred dvoma rokmi bola Gorila navlas rovnako závažná ako dnes. Čo také sa na nej odvtedy zmenilo pre ľudí v tábore SaS, ktorí ju mali v rukách? Na Gorile sa nezmenilo absolútne nič. Zmenila sa akurát ich motivácia.
Konanie dvojzáprahu SaS a matovičovcov nepodkopáva obsah Gorily, no spoľahlivo podkopáva šance na nejaký možný celospoločenský výdych úľavy „až bude raz po všetkom“. Na veci nepridáva, keď minister vnútra vyhlasuje, že dôležité je vraj aj to, kto aký postoj k vyšetrovaniu zaujme. Keďže mal pritom sotva na mysli širokú verejnosť, ako inak, než ako jemnú politickú vyhrážku, sa to dá pochopiť? A úľavu sotva prinesú aj podaktorí kolegovia novinári, ktorí sa dnes pokúšajú rozdávať morálne facky na všetky strany s o to väčšou vervou, o čo väčšie maslo majú na hlave. Čo sa dnes zmenilo od roku 2009 či 2010, keď mali už Gorilu v rukách?
Akú úľavu prinesie poznanie, že takéto závažné veci u nás pokojne aj celé roky veselo kolujú medzi „dôležitými“ bez toho, aby sa s nimi čokoľvek dialo?
Odpovede na tieto otázky nič nezmenia na závažnosti Gorily ani na jej obsahu. Nepriťažia ani neuľahčia podozrivým. To ale neznamená, že sú celkom nedôležité. Aj ony vypovedajú o našej spoločnosti.