O vaničke a dieťati
Niet pochýb, že tam, kde zlyháva politický hlavný prúd (mainstream), otvárajú sa dvere extrému. Takto sa skončilo napríklad zlyhanie poľskej ľavice, ktoré otvorilo cestu bratom Kaczynským, či maďarských socialistov, ktorí otvorili cestu Orbánovi. Rakúski sociálni a kresťanskí demokrati – a ich desaťročia spoločne budovaná partokracia – prispeli k úspechu Haidera atď. Aj náš politický mainstream zlyháva, aj naša scéna sa radikalizuje.
Kauza Gorila by pritom vôbec nemusela byť takou katastrofou. V roku 1999 pre podozrenia z korupcie odstúpila kompletná Európska komisia, ktorá dohliadala na zavádzanie eura. Dnes si však odporcovia eura sotva spomenú na Jacqua Santera. Škandál jeho komisie sa totiž so vznikom eurozóny nedá spojiť. Keby chceli dnes naše mainstreamové strany podobne zachraňovať politiku, ktorú predstavujú, museli by sa správať inak, ako sa správajú.
Daniel Lipšic sa už dnes na základe Gorily hotuje deliť strany podľa kľúča „čistý – špinavý“. Nie náhodou sa k podobným skratkám všetkými desiatimi hlásia populisti. Namiesto programu útočia na pudy voličov, okrajové skupiny, ktoré mainstream nenávidia najmä preto, lebo ich včas „nevzal medzi seba“ a čistí extrémisti, ktorým je v skutočnosti srdečne jedno, či sa niečo vyšetrí: načo by dávali pri vylievaní vaničky pozor na dieťa. Veď práve o to dieťa im ide.
Keď bude SDKÚ stavať všetko len na kartu „nedokázateľné“, keď sa bude šéf Smeru chcieť až do volieb tváriť ako svätý za dedinou a jeho strana ako morálny víťaz v celom tomto marazme, keď bude mlčať Most–Híd, keď sa KDH nechá zastrašovať svojím podpredsedom a ministrom vnútra, niet sa načo tešiť.
Oni všetci sú spolu podpísaní pod systémom netransparentného financovania strán, neexistujúcich pravidiel pre lobing, prerastania straníckych štruktúr so štátom, nekonečných politických nominácií – a po každých voľbách nekonečného politického odvolávania z funkcií. Oni všetci majú svoj podiel na tom, že štát nefunguje tak, akoby mal, že spravodlivosť je pomalá a často má dokonca zlámané nohy. Podozrenia z Gorily sú plodom takého systému.
Obsluha takého systému si, samozrejme, nezaslúži vládnuť. Problém však je, že my si nezaslúžime, aby na Slovensku pre to tvrdili muziku rôzni svätí bojovníci, ktorí vidia nápravu spoločnosti v represii, hochštapleri a poloblázni, ktorí si myslia, že umiernenosť je handicap, v symbióze s arogantnými kšeftármi, ktorí chcú svoj patologický nedostatok empatie povýšiť na domácu a zahraničnú politiku.
Odjakživa politika potrebovala biznis a biznis politiku. Platilo to v antike, renesancii, reálnom socializme a platí to aj dnes. Ak niekto verí, že to neplatí akurát pre SaS, Igora Matoviča, KDS, OKS a rozličné veľkohubé, účelovo zakladané ministraničky, má veľmi slabý úsudok.
V marazme je systém. Lenže, keď ho na svoj obraz začnú meniť extrémisti, ešte len potom sa začne ozajstná bieda.