Hmota nad duchom
V celom tom prenikavom rachote okolo Gorily, ktorú sa nepodarí do volieb potvrdiť ani vyvrátiť, zanikajú motívy, ktoré potvrdzovať ani vyvracať netreba.
Jedným z nich je napríklad osud iniciatívy vlády Ivety Radičovej proti korupcii a klientelizmu.
Realista sa nemohol ubrániť pochybnostiam už vtedy, keď sa okolo legislatívy, ktorou sa mala zvýšiť transparentnosť nakladania s verejnými financiami, robil cirkus, akoby sme zasa raz objavili Ameriku.
Keď sa tvrdilo, že vešaním zmlúv týkajúcich sa verejných financií na internet u nás zavládne transparentnosť, akú sme ešte nevideli. A keď ešte i po tom, čo táto vláda v októbri zrušila sama seba, niektorým ľuďom z príslušných mimovládok stačila jej „agenda transparentnosti“ na to, aby jej udeľovali takmer najvyššie známky kvality.
Niežeby tá legislatíva sama osebe bola zlá. Nemožno popierať, že zmeny v pravidlách verejného obstarávania, ktoré táto vláda zaviedla, boli zmenami k lepšiemu. Každá vláda, ktorá by sa v budúcnosti chcela pohrávať s myšlienkou prestať uverejňovať zmluvy cez internet, upadne automaticky – a právom – do podozrenia. V tom problém nie je.
Problém je v tom, že teória je jedna vec, kým prax je vec iná. Ako to už tak u nás na Slovensku chodí. Alebo to vyjadrime trochu expresívnejšie: transparentnosť je výborná vec, ale „prachy“ sú oveľa lepšie, všakže. To by tak bolo, aby v slovenskej politike zvíťazil duch nad hmotou…
Voľby sa blížia, čudné tendre na ministerstvách sa množia. Alebo sa opäť objavujú staré známe ministerské objednávky bez tendrov. Koho to prekvapuje? Takto sú naše politické strany predsa zvyknuté fungovať už desaťročia. Predstava, že by ich mala nejaká pochvala v novinách primať k zásadne odlišnému správaniu, je naivná, až to bolí.
Je úplne jedno, či sa bude spomínať Dzurindova platina, Galkove sanitky, Simonovo drevo, Miklošovi daňováci alebo hayekovskí príštipkári… V zásade je jedno i to, ktoré z prípadov sa udiali ešte pred októbrom, a ktoré sú už evidentným naháňaním peňazí pred blížiacimi sa voľbami. Spoločný menovateľ alebo „duch“ zostáva viac-menej rovnaký. Čo na tom, že sa zmluva pekne transparentne zjaví na internete, keď tá zmluva je nanič, pre štát nevýhodná či celkom podvodná? Čo na tom, že sa k nej vďaka zverejneniu dostanú novinári, keď sa deväťdesiat percent tých čudných obchodov tak či onak uskutoční?
Na to, aby boli slová Mikuláša Dzurindu o tom, ako sa vždy usiloval o transparentnosť, smiešne, vôbec nepotrebujeme Gorilu. Úrad pre štátnu službu, ktorý SDKÚ na jar 2002 slávne otvorila, aby ho na jar 2006 slávne zavrela, mohol už dávno odštartovať profesionalizáciu štátnej správy. To by bol prvý skutočný krok k odluke politických strán od štátu u nás. Kým nenastane táto odluka, budeme počúvať len samochválu našich vlád o tom, aké sú transparentné a čisté. Vláda Ivety Radičovej z tohto radu chválenkárov nijako nevystupuje.
Najčítanejšie
-
-
-
Diletanti nasadili ploštice. Iné asi nevedia. Fico s Dankom by sa mali zamyslieť
Komentáre | | pred 1 týždňom | 47 -
-
-
-
-
-
-