Ráno 11. marca
Novinári by mali sakramentsky ľahkú prácu, keby im stačilo každý deň zopakovať: "Všetci politici sú gauneri a všetky politické strany vykrádajú štát ako narkomani lekáreň."
Je to názor, na ktorý má dnes každý právo. Názor, za ktorý vám dokonca dosť pravdepodobne v krčme niekto objedná poldeci a potľapká vás uznanlivo po chrbte.
Fajn. Lenže i keby chcel niekto teraz začať fantazírovať, že Gorila sa nielenže v plnom rozsahu potvrdí, ale že osoby a obsadenie toho spisu skončia aj pred súdom, ak nie dokonca vo väzení, máločo to zmení na každodenných problémoch ľudí žijúcich na Slovensku.
Máločo to zmení na biede nášho zdravotníctva, na neistote našich terajších i budúcich dôchodkov, na alarmujúcej miere nezamestnanosti, na nedobrých vyhliadkach našich rozpočtov. To všetko a ešte mnoho ďalšieho sú otázky, ktorými sa bude musieť štát – a tí, čo mu budú vládnuť – zaoberať bez ohľadu na to, koľkým politikom sa Gorila vypomstí, alebo koľko veľkofinančníkov príde kvôli nej o tučný biznis. Alebo sa týmito otázkami štát zaoberať nebude, pretože sa ho zmocnia politici, ktorí okrem Gorily žiadnu inú reálnu agendu nemajú.
Proti gustu žiaden dišputát. Nech sa páči voliť Noru Mojsejovú. Tá v Gorile nie je, pretože tá si svoje peniaze zarobila poctivou prácou – ako o sebe hovorí ona sama. Alebo u rezešovcov – ako o nej hovoria zlé jazyky. A to bol, ako vieme, celkom iný druh primátov. Nech sa páči zveriť štát koníkom zo stajní všetkých tých pozoruhodne neznámych, no zato pozoruhodne bohatých mimoparlamentných straničiek. Ani tí v Gorile nie sú, pretože Gorila je predovšetkým o slovenskej energetike, nie o slovenských obchodníkoch so zbraňami či rôznych urazeneckých odštiepkoch z „veľkých“ strán.
A potom čo? Zobudíme sa ráno 11. marca a začneme sa zaujímať o programy tých, čo nám majú vládnuť? Až vtedy nás začne trápiť, aké má Igor Matovič predstavy o sociálnej politike, ako si SaS predstavuje postavenie Slovenska v Európe, ako chce Smer zabezpečiť čisté tendre, ako hodlá SDKÚ znížiť nezamestnanosť, čo chce KDH robiť pre vylúčené skupiny obyvateľstva?
Najlepšie na tom je, že politici sami priznávajú, že v predvolebnej kampani, na mítingoch s občanmi, hrá zatiaľ Gorila celkom okrajovú úlohu, ak vôbec nejakú. Ľudia naozaj hľadia predovšetkým na svoje vlastné životy a na problémy, ktoré, na rozdiel od vyšetrovania tajných spisov tajných služieb, ovplyvniť môžu a chcú. To neznamená, že tie tajné spisy nie sú závažné. Pravdaže sú.
V našom štáte boli politici odjakživa zababraní čudnými peniazmi: či už pochádzali z vreciek rôznych veľkopodnikateľov a milovníkov afrického safari, veľkoprivatizérov a tunelárov, alebo ich zlatých detičiek, ktoré sa za štátne peniaze hrajú na kapitalizmus. Popri tom všetkom však tí politici ešte aj ovplyvňovali životy ľudí svojou „normálnou“ politikou. Aj na ňu je sa ich treba pýtať pred voľbami. Ba možno práve na ňu.