Štatistická chyba
Koho prekvapí, že Robert Fico podľa ostatného prieskumu agentúry Focus siaha po možnej povolebnej ústavnej väčšine? Jedno je isté: ľudia z pravice by mali byť tí poslední, kto sa tu môže čudovať.
Kauza Gorila zatiaľ na voličov neúčinkuje tak, ako sa ju od prvej chvíle jej vypuknutia pokúšajú využiť SaS Richarda Sulíka a Igor Matovič so svojou kandidátkou. Podľa Focusu by sulíkovci vo voľbách dostali 6,4 percenta hlasov a matovičovci len 5,2 percenta.
V rámci štatistickej chyby to môže ešte byť o nejaké to percento viac, ale aj menej, z čoho vyplýva, že Obyčajní ľudia, ale aj ľudia z SaS dnes bojujú o udržanie sa v parlamente. Je teda zrejmé, že voliči si masovo neosvojili hru, podľa ktorej strany, o ktorých v Gorile nie je reč (v rokoch 2005 a 2006 ešte neexistovali), sú automaticky čisté a dôveryhodné.
V kríze je pravicová scéna ako celok. A za to iba Gorila nemôže. Vláda, ktorej súčasťou bol aj Sulík, rok a čosi otravovala zamestnancov, živnostníkov, nezamestnaných i sociálne odkázaných bombasticky ohlasovanými zmenami, ktoré sa vzápätí menili, aby napokon buď upadli do zabudnutia, alebo ak uzreli legislatívne svetlo sveta, tak zasa v nejakej celkom inak zmenenej podobe.
Parlamentná väčšina, ktorej súčasťou bol aj Matovič, otravovala verejnosť svojimi vlastnými problémami, ktorých trvalým refrénom bola otázka: „Sme ešte stále väčšina alebo už nie?“ Boli to tieto strany a títo politici, kto nedokázal nieže dovládnuť, ale ani len naplniť aspoň polovicu svojho funkčného obdobia. A kto od chvíle, keď sa ich vláda rozsypala, pokračuje v otravovaní verejnosti s novou silou. V tomto sa Sulík s Matovičom vezú v rovnakom vlaku s Mikulášom Dzurindom a spol.
Je možné, že Gorila v prvom pláne zaúčinkovala povedzme na tie 4,6 percenta sympatizantov „čistej“ ministrany 99 percent, ktorej zakladatelia na peniazoch za kampaň veru nešetria. Lenže na strany, ktoré boli a ešte sú vo vláde, má kauza iba devastačný účinok. Výrečnou vizitkou dnešnej sily slovenskej pravice je to, že jej „lídrom“ môže byť niekto, kto má za sebou 9,3 percenta voličských preferencií…
Môžu sa chlácholiť úvahami, že je to všetko preto, lebo ich voliči sú citlivejší a kritickejší ako Ficovi voliči, ktorí svojmu obľúbencovi odpustia všeličo vrátane toho, s kým, kedy a kde popíjal kolu. I keby to bolo tak, pravicové strany neujdú pred otázkou: čím si teda ony tých svojich citlivejších a kritickejších voličov naštvali tak, že im teraz hrozí volebný debakel, aký už pekných pár rokov nezažili? Dokiaľ nezačnú poctivo hľadať odpovede na túto otázku, nepohnú sa nikam.
Dovtedy bude platiť, že Fico nemusí pred voľbami hľadať nových voličov, ale len vyzývať tých doterajších, aby vo vidine, že je aj tak všetko rozhodnuté, nezostali náhodou v deň volieb doma. A to sú celkom iné starosti, než aké dnes majú vládne strany. Z nich sú dve prvé na úrovni 9 a 8 percent. A zvyšok sa musí spoliehať na to, že štatistická chyba dopadne v ich prospech. Inak nemusia byť ani v parlamente.