Marionety
Keby mala tá partička z reklamy naozaj predstavovať 99 percent občanov Slovenska, muselo by byť Slovensko Kuvajtom. Alebo podobnou ropnou monarchiou, v ktorej 99 percent všetkej práce vykonávajú gastarbeiteri, čo sa medzi občanov nerátajú.
To je však ešte najmenej. Ak by sa malo zoskupenie 99 percent naozaj dostať do Národnej rady, bolo by to do veľkej miery ignorovaním zákona, podľa ktorého kampaň v elektronických médiách sa môže začať až tri týždne pred voľbami.
V tejto chvíli ešte neexistuje právoplatné rozhodnutie o tom, či v prípade kampane 99 percent v komerčných televíziách dochádza k porušovaniu zákona. No to, že takáto kampaň porušuje rovnosť šancí všetkých strán, ktoré kandidujú, je jasné už teraz. Ak bude volebná komisia zavalená sťažnosťami, ak sa budú takto môcť spochybňovať výsledky volieb, bude to len a len vinou nečinnosti kompetentných už dnes.
Ak je úlohou poslancov prijímať zákony, potom je predstava, že sa niekto stane poslancom práve vďaka posmechu zo zákonov, absurdná a poburujúca. Poburujúce je aj správanie komerčných televízií. Tie sa zasadnutiam Rady pre vysielanie vyhýbajú s invenciou mafiánskych bosov pred súdnym pojednávaním: ospravedlnia sa, že nestíhajú, prípadne neprídu len tak, bez slova…
Vráťme sa na začiatok. Tak ako je jasné, že Slovensko neleží na zásobách ropy, jasné je i to, že loby, ktorá si môže dovoliť rozhadzovať neuveriteľné peniaze na kampaň, nemá nič spoločné s 99 percentami občanov. Keď sa niekto nechal najať, aby jej robil na kandidátke bieleho koníka, je to jeho vec. Vecou nás ostatných však môže byť úvaha, čo všetko by si v prípade volebného úspechu chcela privlastniť partička, ktorá začala tým, že si privlastnila názov, na ktorý nemá nárok.
Nárok naň nemá už len preto, lebo neformálne hnutie „Occupy…“, či 99 percent sa zameriava práve proti tomu, aby náš svet riadili rozličné chytrácke finančné gangy. Právnikov majú isto dobrých, môžu si ich predsa zaplatiť. Právo ohlupovať ľudí však nemajú ani náhodou.
Všetko tu už bolo. Boli tu mečiarovské paralelné strany na mätenie opozičných voličov (zelení a pod.), čudesná SDĽ (isto iba náhodou s rovnakým pozadím ako teraz 99 percent), ktorá zaváňala rovnakým podfukom. Teraz si možno niekto myslel, že uchmatnutý názov a primitívne skratky, napríklad tie spájajúce euroval s minimálnou mzdou, stvoria nejakú alternatívne sa tváriacu mucholapku na ľavicových voličov. Zatiaľ však 99 percent, popri zbere nerozhodnutých, berie hlasy skôr SDKÚ a SaS.
Akoby nám nestačili rôzni jurodiví „obyčajní“ sťabypolitici, či účastníci reality show z Pereša, panoptikum hrôzy dopĺňajú marionety v rukách neviditeľných bábkovodičov. A dokonca to vyzerá, že majú šancu.