Pošepnutie
Vplyv cirkvi u nás i vo svete síce postupne klesá, no napriek tomu si v spoločnosti udržiava privilegované postavenie. Je zaujímavé, že slovenskí politici, bez rozdielu farby trička, tento stav ešte konzervujú. Nielenže sa ju nesnažia posunúť do adekvátnych medzí, naopak, všemožne jej vychádzajú v ústrety.
Hoci sa cirkev prezentuje, že jej nejde o priamu moc nad svetskými vecami, bolo by naivné si myslieť, že by nemala mocenské ambície. Samozrejme, že ich má, a v porovnaní s inými inštitúciami je pri ich presadzovaní veľmi úspešná.
Nielen minulosť, ale aj súčasnosť ukazujú, že biblické slová: Dajte cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je božie, je cirkevnými kruhmi prijímaná len veľmi formálne.
Tak ako má vlastnú predstavu o fungovaní sveta, vlastné normy a dogmy, má, samozrejme, aj záujem na tom, aby sa jej posolstvá šírili ďalej a napĺňali sa v praxi. No a voľby sú ideálna príležitosť na to, aby sa snažila veci ovplyvniť, podľa toho, ako si to želá.
Jednou z osvedčených možností sú pastierske listy, ktoré sa pravidelne menia na prostriedok predvolebnej kampane. To, že je teraz Konferencia biskupov Slovenska oveľa zdržanlivejšia a nebude vydávať spoločný pastiersky list, znamená len toľko, že katolícky klérus v danej situácii nemá záujem, aby sa jeho meno otvorene spájalo s nejakou stranou, keďže takmer všetky sú namočené v korupčných škandáloch.
Napokon, veď stačí len nenápadne pošepnúť.