Čelom o dno
K prvým esemeskám medzi Richardom Sulíkom a Mariánom Kočnerom sa už SaS vyjadrila, preto vo štvrtok Sulík nevidel dôvod novú várku esemesiek komentovať. Inými slovami, štvrtkové pokračovanie neprinieslo nič nové, čo by bolo hodné zvláštnej pozornosti.
To je fakt. Štvrtková edícia Sasanky naozaj nepriniesla nič nové. Len zopár ďalších podrobností k tomu, v akom čulom kontakte bol Sulík počas voľby generálneho prokurátora s osobou, ktorá môže mať na Generálnej prokuratúre tisíceré vlastné záujmy. A bez toho, aby sme niekoho kriminalizovali, dovoľme si hlboko pochybovať o tom, že by medzi záujmy pána Kočnera na prokuratúre patril heroický „Zápas o charakter spoločnosti“, či ako znelo to zaklínadlo, ktorým vládna koalícia ospravedlňovala celé to neuveriteľné deväťmesačné teátro.
Predstavitelia Penty sa vo svojej prvej reakcii na otázku, či sa Jaroslav Haščák stretával aj s Ivetou Radičovou, zjavne spoľahli na premiérkin zmysel pre spravodlivosť. Keď teda uviedli, že nie je nič čudné na tom, ak sa predstavitelia finančnej skupiny stretávajú aj s politikmi, očakávali, že Radičová odpovie v rovnakom duchu. Haščák predsa neroznáša lepru a rozhodujúce nie je to, či sa s ním niekto stretol, ale o čom sa rozprávali.
Omyl. Meno Haščák v týchto dňoch zjavne politickú lepru roznáša a Radičová si veľkorysú spravodlivosť nemôže dovoliť… Až na to, že urobila chybu: po štvrtkových výpadoch, podľa ktorých Penta klame, nasledoval piatkový čiastočný ústup. Áno, stretávali sa, ale nie vtedy, keď bola ona premiérkou. Smola je, že v časoch, keď byť dnes videný s Haščákom znamená byť zajtra vykričaný na námestí, sa čiastočné ústupy nerátajú.
Pochopiteľne, Radičová už nemôže ustúpiť ďalej a pripustiť, že sa možno stretli aj vtedy, keď už ona bola na čele vlády. Jednoducho preto, pretože lepra – nelepra, verejnosť má právo vedieť, o čom sa predseda vlády baví so súkromnými finančníkmi (privatizérmi a podnikateľmi). Tým skôr, ak ide o predsedu vlády, ktorý si dal do štítu transparentnosť a boj proti korupcii.
Minister vnútra vyhlasuje, že už o niekoľko týždňov prinesie vyšetrovanie Gorily čiastkové výsledky, ktoré budú takej povahy, „že sa to nebude dať zamiesť pod koberec“. Nezostáva iné, ako veriť, že Daniel Lipšic takéto proroctvá šíri v snahe upokojiť situáciu, a nie iba preto, aby vybičoval vášne pred voľbami, v ktorých kandiduje aj on sám.
A nezostáva iné, ako dúfať, že žiaden z vyšetrovateľov kauzy nepracuje na základe proroctiev ministra vnútra s vedomím, aké konkrétne výsledky a kedy má vyšetrovanie priniesť. Fiasko v podobe nejakej procesnej chyby, o ktorej dopálená verejnosť po tom všetkom už nikdy neuverí, že bola neúmyselná, by bolo poslednou ranou dôvere ľudí v inštitúcie právneho štátu. Tá dôvera už dnes tlčie čelom o dno. A lepšie to nebude vtedy, keď pôjde niekto do basy, ale len vtedy, keď sa u nás začnú prijímať zákony regulujúce politický život a pôsobenie politických strán.