Kto komu nahráva
Keby bol Mikuláš Dzurinda zvolal tlačovku ku Gorile nie 5. februára, ale 5. januára, mohol mať aspoň teoreticky šancu zasiahnuť do deja. Dnes sa už veci majú tak, že Dzurinda každým svojím ďalším prejavom, ktorý nebude obsahovať oznámenie o jeho odchode z čela strany, môže akurát prilievať olej do ohňa.
To však nebol jediný samovražedný prejav činovníka SDKÚ počas víkendu. Podpredsedníčka Lucia Žitňanská urobila svoj vlastný prejav tohto druhu v sobotu. Podľa jej slov každý, kto volá po odchode lídrov pravice, si vraj musí byť vedomý toho, že nahráva Robertovi Ficovi. Volanie po výmene lídrov pravicových strán má podľa nej jeden jediný úmysel: „zneistiť tieto strany, destabilizovať tieto strany“.
Jasné, Žitňanská sa takto v Slovenskom rozhlase zrejme pokúšala rozptýliť informácie, podľa ktorých to v SDKÚ vrie a podľa ktorých práve ona môže byť kandidátom na lídra namiesto Dzurindu. Akurát, že pri tom rozptyľovaní mimovoľne poskytla ďalší dôkaz o vskutku pozoruhodnom zmysle pre politickú realitu, aký si v Dzurindovej strane pestujú.
Nič tak dlhodobo nenahráva Ficovi ako Dzurinda na čele SDKÚ. Je pravdepodobné, že teraz, päť týždňov pred voľbami, by už SDKÚ podobný manéver, ako v roku 2010 s Ivetou Radičovou, nezachránil. Lenže SDKÚ s Dzurindom na čele nie pravdepodobne, ale celkom isto nepredstavuje pre Smer žiadneho súpera. A keď už sme pri tom, takáto SDKÚ už pomaly nebude predstavovať vážnejšieho súpera ani pre KDH a ostatné pravicové strany…
Lenže boj SDKÚ a Smeru tu absolútne nie je podstatný. Podstatné je, že čoraz väčšia časť verejnosti má jednoducho po krk politiky, ktorú u nás nikto nesymbolizuje viac ako Dzurinda s Ivanom Miklošom. Dokiaľ budú na čele SDKÚ oni dvaja, dovtedy bude Gorila v očiach verejnosti priamo súvisieť s ich stranou. Samozrejme, že podozrenia z toho spisu idú univerzálne na všetky politické strany. Lenže ich jadro a podstatná časť sa týkajú „zlatého veku“ SDKÚ v Dzurindových vládach.
Toto jediné je aj dôvodom, prečo Fico nie je hlavným terčom hnevu, ale len jedným z mnohých. Konšpiračné teórie, ktoré si na túto tému vymýšľajú snaživí mediálni ficobijci, sú smiešne. Nehovoriac o tom, že stotožniť tie tisíce demonštrujúcich v uliciach a milióny naštvaných ľudí doma automaticky s Ficovými „nahrávačmi“ je prejavom bohapustej arogancie a politickej krátkozrakosti.
A ešte čosi je podstatné. Ľudí v SDKÚ by malo okrem Fica trápiť skôr to, komu svojou krátkozrakosťou teraz nahrávajú na pravej strane spektra. Tam sa totiž zdvíha vlna takého populizmu a extrémizmu, že oni sami sú oproti tomu etalónom solídnosti a zodpovednosti. Nielen Fico má svojho kostlivca v skrini v podobe vlády s SNS a HZDS. Aj z pravicovej skrine práve vylieza ich zástup. Od populistického ministra vnútra cez arogantných kšeftárov z SaS až po matovičovskú zmes hochštaplerov a ultrakonzervatívnych dinosaurov. Zo zodpovednosti za ich nástup sa Dzurindova strana nevyvlečie.