Vyšetrovateľ Lipšic
Posledné prieskumy naznačujú, že lídrom pravice sa po dlhých rokoch môže stať opäť KDH, ktoré tomuto priestoru dominovalo po celé 90. roky.
Pre Jána Figeľa a spol. musí byť predstava, že sa im podarí dobyť stratené pozície, nesmierne lákavá. Netreba však zabúdať na to, že za to nevďačia ani tak svojej činorodosti, ale skôr tomu, že v spise Gorila sa v porovnaní s ostatnými partnermi na pravoboku nevyskytuje toľko mien spájajúcich sa so značkou KDH.
To, že aj oni majú svojho „Pentliarika“, ktorý sa vyrovná spomínanej kauze, je momentálne zabudnuté, keďže predvolebné Slovensko naplno ovládli spravodajské hry. Z nich od okamihu prepuknutia kauzy Gorila ťaží najambicióznejší Uhliarikov spolustraník, minister vnútra Daniel Lipšic.
A jeho posledné vystúpenia preto treba preto vnímať predovšetkým ako odkaz do vlastných radov. Keďže podľa jeho slov „nastáva čas na generačnú zmenu“, jeho správanie možno dešifrovať aj tak, že po nevýraznom Figeľovi sa hlási o slovo on. Septembrový snem, pokiaľ sa dovtedy KDH nerozpadne, by mohol znamenať pre neho vytúžený cieľ – predsednícke kreslo.
V tomto kontexte treba vidieť aj jeho vystúpenia ku Gorile, o ktorej síce vedel už dávnejšie, ale hlavnou témou jeho vystúpení sa stala až po tom, čo ju niekto zavesil na internet a začala hýbať celou spoločnosťou. Sú určené pre publikum, ktoré verí, že kauza, ktorá tu poletuje niekoľko rokov, sa zrazu akoby zázrakom vyrieši za mesiac.
Tí ostatní so zmyslom veci vnímať realisticky však zostávajú naďalej skôr skeptickí a jeho mediálne prezentácie pred kamerami vnímajú ako ďalší pokus o zviditeľnenie sa. V tom je konzistentný, pretože takto sa správa celý čas od volieb.
Sú však aj oblasti, v ktorých nastal u Lipšica oproti minulosti posun. Dnes hovorí, že zo strany neodíde, ani keby išla do vlády so Smerom. V takom prípade by bolo len dobre, keby zostal ministrom vnútra. Aby mohol dokázať, že to s doriešením kauzy Gorila myslí naozaj vážne a nikto nemohol povedať, že mu nebolo umožnené doviesť celú kauzu do zdarného konca.
Kresťanskí demokrati v minulosti pristúpili na hru SDKÚ vymedziť sa jednoznačne voči Smeru. Dnes sa už na nej ďalej odmietajú podieľať a chcú ísť vlastnou cestou. Okrem preferencií na to majú ešte jeden dôvod: Nemôžu zostať celkom hluchí k volaniu vlastných voličov. Podľa januárového prieskumu MVK až 43,9 percenta sympatizantov KDH preferuje koalíciu so Smerom a, naopak, až 47,2 percenta voličov Smeru by si za koaličného partnera vybralo KDH. Takže sympatie sú zjavne na oboch stranách.
To je oveľa silnejšia výzva pre politikov KDH ako záväzok spojenectva so stranou, ktorá sa potáca na hrane zvoliteľnosti.