Zlé šetrenie
Vyhliadky na pokles nezamestnanosti sú pochmúrne. Slovensko znova prekročí nelichotivú 14-percentnú hranicu. Hoci sa neočakáva prudký prepad, niektorými odvetviami to zatrasie.
A z regionálneho hľadiska v kríze platí trpká pravda: tam, kde je najhoršie, bude ešte horšie. V čase svetovej konjunktúry sa naša otvorená ekonomika tešila z rastu, aj keď za ním krivka zvyšovania počtu pracovných príležitostí výrazne zaostávala. Dnes na závislosť od zahraničného odbytu doplácame.
Ekonomické zákony sa síce nedajú obísť, ale ich negatívne dôsledky by sa mohli tlmiť. Lenže to by politici nesmeli hľadieť na rozvoja štátu krátkozrako, iba v rámci jedného volebného obdobia.
Už desaťročia sa tvrdí o cestovnom ruchu, že by sa mal stať jedným z pilierov hospodárstva a oživením vidieka. Vhodnú krajinu s prírodným a kultúrnym dedičstvom na to máme. Stále však prešľapujeme niekde na začiatku. Ako dlho sa hovorí o nevyhnutných zmenách v školstve, aby naďalej nevyrábalo klientov pre úrady práce ako na bežiacom páse? Zaklínadlá o podpore živnostníkov a drobného podnikania sa stali súčasťou každého predvolebného i vládneho programu. Opäť takmer bezvýsledne.
Keby sa len v týchto troch oblastiach naozaj čosi urobilo, boli by sme na tom lepšie. Nestačí totiž horekovať, že vo svete zúri kríza, a pritom ďalej šetriť na ľuďoch. Múdre hlavy a šikovné ruky nájdeme aj doma.