Ťažká voľba
"Čas na záchranu vypršal!" odkazovali Merkelová a Sarkozy Grékom začiatkom minulého týždňa. Tamojšia dočasná vláda však nemala nijaký dôvod príliš sa ponáhľať.
Aprílové predčasné voľby sú predo dvermi, a tak nikto z politikov nechce mať čierneho Petra v ruke. Lebo ten, kto by bol pri prijímaní úsporných opatrení príliš ústretový voči požiadavkám Trojky zloženej zo zástupcov EÚ, MMF a ECB, automaticky sa vystavuje nebezpečenstvu, že mu to bude čoskoro zrátané. A to nechce nik. Atény preto zvolili udržiavaciu taktiku.
Navyše, čas hrá skôr do karát zadlženým Grékom. Ustavičné odkladanie riešenia vyvoláva tlak na veriteľov, ktorí postupne voľky-nevoľky budú zľavovať zo svojich požiadaviek a odpúšťať Grékom dlhy, dúfajúc, že tak dostanú aspoň niečo.
Aj keď európski politici sa musia tváriť „zodpovedne“, lebo v ich záujme nie je, aby sa eurozóna scvrkla, najmä v nemeckých médiách zaznievajú v poslednom čase hlasy, ktoré otvorene hovoria o potrebe rozlúčiť sa s Gréckom a nechať ho skrachovať.
Nádej, že z Helénskej republiky sa raz stane prosperujúca krajina s vyrovnaným rozpočtom, ktorá dokáže splácať vlastné dlhy, je síce malá, ale nie je úplne nereálna.
Problém je, že Grécko svoje dlhy vyrábalo aj v čase, keď jeho hospodárstvo rástlo. Čakať teraz od štátu päť rokov zmietajúceho sa v recesii a zadlženého po uši, že sa zázračne naštartuje jeho hospodárstvo, je slušne povedané – naivné.
Najmä preto, že viac ako tri štvrtiny HDP tvoria služby. Na tamojšie pláže nezačne chodiť x-násobok turistov a Grécko si ani nemôže dovoliť x-násobne zvýšiť ceny, lebo by sa mu chrbtom obrátili aj tí, čo mu zostali verní.
Nemecký inštitút pre hospodársky výskum (DIW) to vo svojej najnovšej štúdii pomenoval jasne: Grécko potrebuje rásť a služby ho už nijako nezachránia. Nevyhnutné je preto „rozšírenie priemyselnej bázy“, lebo momentálne je na tom ako východná Európa po páde Berlínskeho múru. Kým sa mu však podarí naštartovať priemysel (veľa sa hovorí o fotovoltaike), môže to trvať aj celé desaťročia.
Nemusí to však byť márne. Ako dobrý príklad môže poslúžiť susedné Turecko, ktoré bolo v minulosti považované za „chorého muža Európy“, no minulý rok jeho ekonomika rástla o 8 percent, o čom sa iným štátom môže len snívať!
Grécko potrebuje predovšetkým funkčné inštitúcie – krajina, ktorá má problém s výberom daní a kde poriadne nefunguje ani kataster, môže len ťažko napredovať.
Na druhej strane, skeptici považujú úvahy o akejsi novej obdobe Marshallovho plánu pre Grécko za ilúziu. Ak totiž Aténam nestačilo 30 rokov subvencií zo štrukturálnych fondov, tak prečo by mu mali pomôcť teraz?
Pravda je, že v dlhodobej perspektíve tamojšie hospodárstvo viac nefungovalo, ako fungovalo. Za posledných dvesto rokov Grécko skrachovalo 5-krát, pričom v režime bankrotu „fungovalo“ 90 rokov!
Celé je to tak trochu ako v Hlave XXII – na jednej strane úsporné balíčky Grécko uvrhnú do ešte väčšej recesie a už vonkoncom nebude schopné splácať dlhy, no na druhej strane, odchod z eurozóny a následná devalvácia Grécku príliš nepomôžu, lebo okrem olív a syru feta takmer nič nevyrába. Ťažká voľba.