Zápach z Amsterdamu
Vyčleňovanie ľudí na základe ich etnickej a náboženskej príslušnosti je osvedčený recept populistov, ktorí potrebujú nájsť vinníka, aby si získali priazeň voličov. Nefunguje niečo? Môžu za to oni! Stačí ukázať prstom.
Imúnne proti tomuto vírusu nie je ani Holandsko. Politická klíma sa za poslednú dekádu výrazne zmenila aj tam. Obyvatelia tejto liberálnej krajiny, povestní svojou slobodomyseľnosťou, sa necítia bezpečne a opantal ich strach.
Výrazom ich zneistenia bola podpora hnutiu Pima Fortuyna, ktorého žezlo neskôr prevzal Geert Wilders. Pre neho sú moslimovia fašisti a Korán obdobou Mein Kampfu. Rozhodnutie súdu, ktorý minulý rok konštatoval, že jeho výroky sú síce hrubé, no neporušujú zákon, bolo jeho veľkým víťazstvom, čo mu dalo krídla.
A tak v hľadaní vinníkov pokračoval ďalej. No neboli to prisťahovalci zo Surinamu, ktorých je plný Amsterdam, tentoraz si na mušku zobral Východoeurópanov, ktorí tu od vstupu do únie pracujú legálne. Čo na tom, že nezamestnanosť v krajine tulipánov dosahuje len 4,3 %…
Poľský inštalatér je možno trošku hlučný, robí občas neporiadok a niektorí z nich sa možno dostali aj do sporu zo zákonom, no nie je nič horšie, ako keď sa jednotlivé prípady začnú generalizovať a negatívnu nálepku dostane celé etnikum.
Z úst holandského premiéra Marka Rutteho malo jasne zaznieť, že Východoeurópania nie sú paušálne kriminálnici. To, že premiér nereaguje, je však pochopiteľné – jeho vláda závisí od podpory Wildersa.
Aj toto je jeden z aspektov holandského modelu.