Problém, ktorý trvá
S januárovými výplatami muselo viacerým lekárom u nás dôjsť, že ich anabáza sa nekončí. To je však len jedna časť príbehu. Druhou časťou príbehu je uvedomenie si, že ani zďaleka sa nekončí anabáza nášho zdravotníctva. Zabúdať na to by bolo chybou, pretože práve táto časť príbehu sa dotýka nás všetkých.
Vybojované zvýšenie platov podľa prvých informácií v nejednom prípade v skutočnosti znamenalo zníženie, pretože príslušná nemocnica lekárom škrtla osobné príplatky. V tých lepších prípadoch to síce znamenalo zvýšenie, no doslova len o pár eur.
Určite sú aj prípady, v ktorých zvýšenie mzdy naplnilo predstavy, s ktorými lekári pred časom do jedného z najostrejších stavovských protestov u nás vstupovali. Na väčšinu to však nevyzerá. Čo sa stalo? Nič zvláštne. Je to iba nevyhnutný dôsledok toho, ako sa rodila dohoda medzi nimi a vládou.
Vláda tak dlho podceňovala situáciu, až sa vyhrotila na ostrie noža. Keď nakoniec došlo k dohode, bolo to v atmosfére správ o nefunkčnosti mnohých nemocničných oddelení, v niektorých prípadoch o hroziacej nefunkčnosti celých nemocníc. V atmosfére miernej paniky, ktorá sa musela zmocňovať pacientov a stupňujúceho sa osočovania, ktorému museli čeliť vzbúrení lekári. V atmosfére čudného výnimočného stavu, ktorý nebol ničím iným, než otvoreným priznaním vlády, že všetky tie reči o množstve lekárov, ktorí vraj odídencov okamžite nahradia, boli len blufovaním, ako by išlo o partiu pokru.
Korunu všetkému potom nasadil parlament, kde záväzky vlády voči lekárom až na nepočetné výnimky schválila opozícia. Vážna, ale aj bizarná situácia splodila vážnu, ale aj bizarnú dohodu. Na zvýšenie platov lekárov a sestier v nemocniciach nie sú peniaze.
Nadávať im zato teraz, alebo sa im vysmievať, by bolo rovnako hlúpe, ako to bolo hlúpe na jeseň počas ich protestu. Nezabúdajme, že vyššie platy boli len jedným bodom protestu, i keď v dusnom ovzduší novembra a decembra sa všetka pozornosť stočila práve na ne. Stavovský nátlak v medziach zákona na vládu, ktorá sa pri svojich plánoch odmieta baviť s reprezentantmi dotyčného stavu, je skrátka legitímny. Nikto nemôže vedieť, či sa raz v podobnej situácii neocitne sám…
Uvidíme, čo teraz vymyslí ministerstvo zdravotníctva, čo vymyslia lekári, čo vymyslia nemocnice. My zatiaľ musíme tuho premýšľať, čo chceme od zdravotníctva, v ktorom sa naše ústavné právo na zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia mení na komerčný produkt, o ktorom nemajú rozhodovať naši lekári, ale cifršpióni v poisťovniach. Zdravotníctvo, ktoré na jednej strane produkuje hlboké straty, na druhej strane produkuje nemalé zisky, ale hlavne ako celok zlyháva. Jeho zlyhávanie pritom nemá nič spoločné s tým, či sa lekárom má pridať pätnásť, stopäťdesiat alebo tristo eur na plate.