Pud sebazáchovy
Politici sa obyčajne radi nechajú počuť, že prieskumy volebných preferencií ich nechávajú chladnými. Samozrejme, je to nezmysel.
Prieskumy nielen mapujú nálady voličov, ale majú silu ich aj formovať. Politické strany to dobre vedia a snažia sa podľa toho prispôsobovať svoju kampaň. Aspoň tie, ktoré majú pud sebazáchovy.
Ak by prieskumy politikov naozaj nevzrušovali, sotva by sa Ústredná rada SDKÚ v sobotu zaoberala otázkou, ako odvrátiť hroziaci pád. Sotva by Lucia Žitňanská prišla s tým, že bude robiť protikandidátku na predsednícku stoličku Mikulášovi Dzurindovi.
Ak by prieskumy boli nedôležité, v Smere Roberta Fica by sa asi nesťažovali na to, že agentúry ich preferencie „nadhodnocujú“, aby učičíkali ich voličov, že víťazstvo je isté a vlastne ani netreba ísť voliť.
Lenže napríklad mesiac pred voľbami 2010 sa už prieskumy celkom spoľahlivo triafali do volebných výsledkov. Ak sa vtedy Smeru niečo dialo, tak iba to, že bol v prieskumoch, naopak, podhodnotený. To neznamená, že by efekt voliča, ktorý si je taký istý víťazstvom, že ani nejde voliť, vôbec neexistoval. Lenže v roku 2010 mal Fico štyridsať percent naposledy pol roka pred voľbami – potom už len klesal. Tento rok sa okolo štyridsiatky drží mesiac pred voľbami. To je rozdiel.
Ak by na prieskumoch nezáležalo, Richard Sulík by sa nepokúšal iniciovať „okrúhle stoly“ pravice bez SDKÚ (alebo aspoň bez Dzurindu s Ivanom Miklošom), kde by všetci uzatvorili slávnostnú prísahu, že nikto z nich nepôjde do vlády so Smerom… Šéf SaS sa očividne snaží zlepšiť si v kruhoch pravice reputáciu toho, ktorý povalil vlastnú vládu a stál na začiatku chaosu, ktorý slovenskú pravicu dokonale rozvrátil. Navyše chce vyťažiť maximum z oslabenia SDKÚ. Lenže Ján Figeľ ani Béla Bugár sa do podpisovania prísah nehrnú.
Smer už dávno avizuje, že nechce ísť do vlády sám, dokonca ani keby mal nadpolovičnú väčšinu. Už dávno sa pritom hovorí o KDH ako pravdepodobnom kandidátovi. A preferenciám KDH to nijako neubližuje. Naopak, tie rastú. Samozrejme, je tu fenomén Daniel Lipšic, no i ten sa nedávno vyjadril, že ak sa po voľbách rozhodne KDH ísť so Smerom, bude to rešpektovať. Prečo by mal Figeľ odrazu meniť stratégiu? Bugár to má o čosi ťažšie, pretože v jeho vodách lovia radikáli z SMK, ktorí len čakajú na zámienku – a fakt, že Fico bol pred šiestimi rokmi ochotný uzavrieť koalíciu s takým otrasným zložením (SNS, HZDS), zámienkou nepochybne je. Lenže ani Bugár preto ešte nemá najmenší dôvod skladať nejaké sľuby Sulíkovi.
Nech je to, ako chce, Fico aj Sulík sa vzhľadom na prieskumy správajú aspoň racionálne. Jeden nechce prísť o voličov kvôli predčasnému sebauspokojeniu, druhý sa snaží prelomiť izoláciu, do ktorej sa vlastnou vinou dostal. Horšie je to s tým tretím. SDKÚ sa zoči-voči hrozbe debaklu existenčných rozmerov už racionálne správať nedokáže. Túto stranu už podľa všetkého opustil aj pud sebazáchovy.