Po ňom potopa
Minister Jozef Mihál opäť dokazuje, akým hlbokým sociálnym cítením je obdarený. Chce šéfovi Sociálnej poisťovne po necelom pol druha roku práce priklepnúť jednorazovú odmenu vyše 55-tisíc eur. Pritom Ľuboš Lopatka nemal až taký zlý plat (4 600 eur), aby mu musel ktosi na záver predčasne skončeného volebného obdobia zlepšovať bankové konto. Vraj ide o vyrovnanie s príjmami, z ktorých by sa tešil, keby zostal pôsobiť ako manažér v súkromnom sektore.
Málokto spochybňuje Lopatkov prínos k zlepšeniu hospodárenia Sociálnej poisťovne. Jej nevyrovnaný rozpočet však štát musí naďalej ročne futrovať sumou 1,5 miliardy eur. Možno si pán generálny riaditeľ nejakú tú obáločku zaslúži, ale je absurdné navrhovať mu v súčasnej situácii taký tučný balík peňazí.
Predsa ide o verejné financie a tak sa odmeny nesmú určovať podľa dajakých veľkopanských manierov, ale podľa reálnych možností štátu. A ten okrem iného nevládze zabezpečiť ani zákonný nárok na vyššiu mzdu zdravotným sestrám v domovoch sociálnych služieb. No robí sa trikom, či skôr podvodom: po rokoch tvrdej práce (i zvyšovania kvalifikácie) ich deklasujú na opatrovateľky.
Spolu s ministrom zdravotníctva Ivanom Uhliarikom to neupiekol iný prefíkanec ako práve Mihál. Tesne pred voľbami štedro rozdáva zo štátneho. Pravda, iba úzkostlivo vybraným. Ako sa hovorí, po nás potopa.