Samolikvidácia
Po tom, čo sa 21. decembra na internete objavil dokument Gorila, mnohí občania nadobudli pocit, že majú oprávnený dôvod vyjsť do ulíc. No tak ako každá revolúcia aj táto minirevolúcia má niekoľko fáz. Po fáze prvotného nadšenia nastala fáza štiepenia. Momentálne prebiehajúci frakčný boj medzi utopistickými "zakladateľmi" a realistickými odštiepencami bude mať čoskoro trpké finále: zabudnutie.
Paradoxné je, že protestom nepoškodil nik iný ako organizátori samotní. Nebolo treba vymýšľať nejaké zložité protiakcie, denunciačné protikampane, stačilo niekoľko mediálnych výstupov a zdiskreditovali sa sami.
Ak Lucia Gallová tvrdí, že nemá mandát od nikoho a zastupuje len sama seba, v skutočnosti priznáva, že je samozvaná líderka s veľmi bizarnými predstavami o svete, no v žiadnom prípade ju nemožno považovať za zástupkyňu rozhorčených občanov. Prečo by ju potom vôbec mal niekto počúvať? Stačilo by azda zriadiť nejaký Hyde park a v podstate tak ako ona by si v ňom mohol zarečniť každý jeden Slovák.
Už Marx vedel, že ľudia nerobia dejiny tak, ako im napadne, za okolností, ktoré si sami zvolili, ale za okolností, ktoré sa bezprostredne vyskytujú. To by mali akceptovať aj organizátori protestov. Keďže sa stále pohybujeme v rámci liberálnej demokracie, ak chcú niečo skutočne zmeniť, mali by upustiť od uletených nápadov na zrušenie predčasných volieb a rozpustenie politických strán a navrhnúť niečo zmysluplné.