Paktovanie
Už žiadne dlhy! Dohodli sa v piatok v Bruseli lídri krajín EÚ. Na papieri to znie iste pekne. Napokon takúto poistku obsahoval už aj Pakt stability a rastu, ktorý dovoľoval deficit maximálne 3 % HDP a štátny dlh pod úrovňou 60 % HDP.
Pakt však svorne porušovali veľkí aj malí členovia únie. Zodpovední privierali oči nad tým, že takto „hospodárilo“ Nemecko i Francúzsko, takže sa im napokon vôbec nič nestalo. Grécko si zasa pomohlo kreatívnym účtovníctvom, až sa napokon dopracovalo do súčasnej „šlamastiky“.
Hora dlhov sa nakopila, a tak politici prichádzajú s novým Paktom rozpočtovej disciplíny. Rozdiel oproti predchádzajúcemu je dosť podstatný, lebo teraz pre hriešnikov existujú sankcie až do 0,1 percenta HDP. Notorickí dlžníci si teda budú musieť dávať pozor. Ide o jednoznačné víťazstvo Nemcov, ktorí takýto princíp zaviedli vo vlastnej krajine pred troma rokmi.
To, čo však funguje v Nemecku, nemusí fungovať inde. Otázne je, či krajiny dokážu hospodáriť zodpovedne v situácii, keď sa nad Európou vznáša príznak recesie, keď tak nerobili v časoch konjunktúry.
Navyše, ten, kto sa topí v dlhoch, posledné čo potrebuje, je ďalšie závažie, ktoré ho bezpečne môže stiahnuť ku dnu…
Pakt, tým, že sa na ňom nepodieľajú všetci členovia, vytvára ďalšiu deliacu líniu vo vnútri únie. Británia so svojou politikou izolácie si možno môže dovoliť byť mimo, či si však takýto luxus môže dovoliť aj Česko, je iná otázka.
V každom prípade, bolo by naivné si myslieť, že len samotné prijatie paktu nás všetkých spasí. Nespasí. Na rad budú musieť prísť ešte ďalšie opatrenia, ktoré pomôžu stabilizovať Európu.