Vizitka právneho štátu
V tejto chvíli je dosť ťažké predstaviť si, že by mohli ľudia z hnutia 99 percent vážne spochybniť voľby. No samotný škandál s podpismi na petičných hárkoch naozaj nie je len vizitkou Ivana Weissa.
Predovšetkým je to vizitka štátu, ktorý sám seba nazýva právnym, no opakovane sa podľa toho nedokáže správať.
Výkriky 99 percent proti Policajnému zboru, ktorý preveruje podpisy na hárkoch, sú vedľajšie. Aj keď si povieme, že veci asi nepomohla záľuba Jaroslava Spišiaka v dramatických tlačových besedách, polícia si robí len svoju prácu. Za čo ich vlastne chceme kritizovať? Za prípady, v ktorých si podľa nášho názoru plnia svoje povinnosti pomaly – alebo za prípad, v ktorom konajú promptne?
Áno, čokoľvek sa dá označiť za neprípustnú súčasť kampane. Lenže to si mali azda u policajného prezidenta na porade povedať: dostali sme síce podnet, ale radšej kašlime na to, veď je tesne pred voľbami? Takýto prístup policajtov by už potom nebol neprípustnou súčasťou kampane?
Útoky na policajtov sú však mimo najmä preto, lebo ak niečo policajti v tomto prípade dokazujú, je to najmä pochybenie štátu.
Možno je naozaj na diskusiu, načo je podmienka predložiť 10-tisíc podpisov na registráciu strany či hnutia vôbec dobrá. Ak niekto splní túto podmienku a tak ako v minulých voľbách potom dostane 8-tisíc (Nová demokracia), 7-tisíc (Strana rómskej koalície) či 3-tisíc (AZEN) hlasov – ktorý z údajov vypovedá o jeho skutočnej relevancii v našom politickom systéme? No dokým táto podmienka platí, dovtedy sa ňou musia všetci zainteresovaní riadiť.
Tak, ako má nádejná strana predložiť podpisy, úradníci ministerstva vnútra majú preskúmať, či bola aj táto podmienka registrácie splnená. Majú na to pätnásť dní a kedykoľvek môžu dotyčný subjekt vyzvať, aby si napríklad doplnil údaje. Neurobili to.
Inými slovami, ak boli ľudia z 99 percent poškodení „dodávateľmi podpisov“, štát ich svojou nedbanlivosťou uviedol do omylu, že je všetko v poriadku. Ak neboli, potom štát takmer umožnil podvod. Ak je zákon taký deravý, že z povinnosti robí len akúsi hlúpu formalitu, potom je to iba ďalšia z vecí, ktoré dnešný škandál umožnili. Koľkokrát už asi takto štát zlyhal v minulosti? Koľkokrát už asi prešlo nepovšimnuté masové zneužívanie identity nič netušiacich ľudí? To nie sú otázky na 99 percent, ale na štát.
Človek nemusí byť ústavným právnikom aby sa domnieval, že 99 percent nikto z volieb nevylúči. Netreba byť ani ktovieakým expertom v iných oblastiach na to, aby sme vedeli, že na 99 percentách je toho podozrivého oveľa viac ako len nejaké podpisové hárky. Rovnako je však zrejmé, že to, čo tu zlyháva, je v prvom rade právny štát.