Falošná hra
Ak má byť právo skutočným nástrojom spravodlivosti, nielen akýmsi súborom právnych predpisov, ktoré sa iba mechanicky aplikujú, tak musí vždy prihliadať na podstatu konkrétneho problému.
Slovenskí politici však dlhodobo dávajú prednosť falošnej hre, v ktorej predstierajú, že sú zahalení do nepriestrelného plášťa utkaného z právneho formalizmu, ktorý ich pred všetkým ochráni.
Keď sa prevalí kauza, pri ktorej je na prvý pohľad zrejmé, že smrdí podvodom, zásadne sa vždy tvária, akoby sa nič nedialo, lebo po formálnej stránke zostala litera zákona zachovaná.
Takto napríklad v roku 2007 na ministerstve výstavby vyvesili oznam, lenže na mieste pre verejnosť neprístupnom. Potom rýchlo podpísali nevypovedateľnú zmluvu za 3,6 miliardy korún a na svete bola kauza nástenkový tender.
Podobný scenár sa zopakoval nedávno, keď sa v kauze platina politici snažili zaštítiť znaleckým posudkom.
To isté je aj najnovší prípad, v ktorom všetky nitky vedú k SDKÚ. Ako závoj v tomto prípade dzurindovcom slúži zmluva medzi štátom a softvérovou firmou. To, že na tvorbe informačného systému pre spoločný výber daní UNITAS sa ako subdodávateľ podieľa aj schránková firma z Londýna, v ktorej figuruje človek blízky bývalému šéfovi daňového riaditeľstva Miroslavovi Mikulčíkovi a ten je zasa veľmi blízky Ivanovi Miklošovi, je asi len náhoda…
Takisto asi len čírou náhodou dodatok umožňujúci podieľať sa tvorbe systému pre UNITAS aj spomínanému subdodávateľovi podpísali práve Mikulčík s Miklošom.
Toľko náhod naraz…