V tichosti
Dvaja členovia Predstavenstva Slovenského plynárenského priemyslu (obaja nominanti SaS), hlasovali za zvolanie valného zhromaždenia, aby ich vraj neskôr nikto neobvinil, že neprejavili "náležitú starostlivosť".
Ak by sa okolo celej veci vopred nerozpútal taký krik, možno by sme sa časom dozvedeli, že viac ako o záujmy štátu im išlo o prospech niekoho iného. No to by už bolo neskoro.
Nejde o žiadnu paranoju. Skrytou doprivatizáciou mohol prísť štát o kontrolu nad „zlatonosným“ potrubím v hodnote dvoch miliárd eur.
Slovensko už má svoju skúsenosť s tým, že lukratívny štátny majetok sa privatizoval ani nie päť minút pred dvanástou, ale päť minút po. Bolo to zhodou okolností tiež v marci, ale v roku 1994, krátko po páde druhej Mečiarovej vlády, keď sa kúpou 9,5 % akcií VSŽ stali z Rezešovcov razom miliardári.
Ak by potrubie prešlo z SPP na dcérsku spoločnosť eustream, tá by si mohla povedzme zobrať úver a potrubie založiť v prospech banky či súkromnej firmy. A ak by ho nesplácala, poľahky by sa mohlo stať, že celý plynovod zrazu získa niekto úplne iný. A ešte by to bolo právne čisté, ba dokonca v súlade so smernicami Európskej únie.