Normálny menoslov
Menoslov druhej vlády Roberta Fica je - normálny. Ako v takmer každej inej vláde, aj tu sa vedľa seba ocitli nespochybňovaní odborníci, tuhí straníci i mená vzbudzujúce rozpaky. Oveľa dôležitejší ako menoslov bude program tejto vlády. Lenže ten ešte nepoznáme.
Z politického hľadiska bola najsilnejším ťahom staronového premiéra nominácia advokáta Tomáša Boreca na post ministra spravodlivosti. Vymenovaním nestraníka z praxe s čistým profilom Fico bez zaváhania vyrazil najsilnejšiu kartu z rúk možnej budúcej šéfke SDKÚ Lucii Žitňanskej. Zdá sa, že „zápas o spravodlivosť“ nebude témou, z ktorej bude môcť v nasledujúcom období ktovieako ťažiť. Silným menom je, samozrejme, aj staronový šéf diplomacie Miroslav Lajčák. No to už dnes neprekvapí. Na rezorte diplomacie si dal predseda Smeru záležať i v minulosti.
Všetko ostatné je zatiaľ neznáme. Ešte len príde vládny program, ešte len prídu problémy. A možno zmeny v menoslove. Kto bude prvý?
Zuzana Zvolenská dostala rezort, ktorý je slabé aj prirovnať k sudu pušného prachu. Alebo Ján Počiatek? Superrezort, cez ktorý majú pretekať eurofondy, si o problémy priam koleduje a na nejaké „žlté karty“ už v ére po Gorile bude len sotva niekto zvedavý. Martin Glváč sa zaklína transparentnosťou, ktorá vraj v rezorte obrany zavládne. Nuž, krajskému šéfovi Smeru by hádam pomohlo, keby svoju kanceláriu presťahoval pod holé nebo, najlepšie rovno na Námestie SNP v centre Bratislavy… A ani to nie je isté.
Dalo by sa pokračovať rezort za rezortom. Celkom bezpečnými sa môžu cítiť asi iba ľudia zo straníckych špičiek Smeru: Robert Kaliňák, Marek Maďarič, Dušan Čaplovič, Peter Kažimír.
Takéto úvahy nie sú maľovaním čerta na stenu ani zlomyseľnosťou. Jediná vláda posledných dvoch dekád, ktorej menoslov bol na konci jej úradovania nezmenený, bola dočasná vláda Jozefa Moravčíka v roku 1994. A aj tá vydržala bez zmeny možno iba preto, lebo vládla deväť mesiacov. Ak by bez zmien vydržala druhá vláda Roberta Fica, bola by slovenským unikátom. Na to si počkáme.
Dovtedy si povedzme, že tomu menoslovu nie je veľmi čo závidieť. Čaká ho rébus, ako zvýšiť príjmy štátu a významne osekať deficit verejných financií aj bez privatizácie a škrtov, ktoré by sa dotkli slabších. Čaká ho alarmujúca nezamestnanosť, sociálne napätie a rezorty, v ktorých to celkom vrie (školstvo, zdravotníctvo). Čaká ho budovanie normálnych vzťahov s orbánovskou politickou garnitúrou u susedov.
Čaká ho úmorné úsilie nadobro sa zbaviť záťaže prvého vládnutia so slotovcami a mečiarovcami. Čaká ho verejné prostredie, v ktorom sa v uplynulých rokoch démonizácia Smeru a jeho predsedu stala div nie súčasťou bontónu. A prostredie, ktoré po Gorile už nikdy nebude rovnaké ako predtým. Každé zaváhanie vyvolá krik a každý čo i len náznak korupcie môže spustiť katastrofu. To je dosť aj na tri menoslovy, akokoľvek silné by sa zdali na začiatku.