Úsporný balíček
Ľudia na Slovensku si už možno aj zvykli na to, že po voľbách prichádza uťahovanie opaskov. Nie je to nejaký slovenský výmysel, ale v krajinách, ktoré nie sú na tom ekonomicky práve najlepšie, to často býva tak.
Pred voľbami sa vládam nechce šetriť, naopak, majú tendenciu sľubovať a míňať. Takto napríklad posledná Mečiarova vláda držala ceny energií pod nákladmi, aj keď v iných štátoch išli hore. Dve Dzurindove vlády potom zdražovali, aj keď o miere a živelnosti, akou sa to robilo, sa dá prinajmenšom diskutovať.
Prvá vláda Roberta Fica to mala v roku 2006 z pohľadu potrebných úspor najprv jednoduchšie. Hospodárska kríza v roku 2008 však nechala na štátnej kase značné dôsledky. Ficov kabinet sa namiesto prijímania úsporného balíčka spoliehal na to, že ekonomika po kríze rýchlo porastie a výpadok daňových príjmov sa vynahradí. Dvojciferné rasty hospodárstva však neprišli a zrejme už ani neprídu.
Radičovej vláda preto musela prijať v roku 2010 úsporný balíček. Ukázalo sa však, že rýchle rozhodnutia nemusia byť vždy tie najlepšie. Výrazným rastom daní sa v roku 2011 pribrzdil rast ekonomiky a reálne ľudia cez dane naplnili štátnu kasu viac ako vláda prostredníctvom šetrenia. Namiesto cielených úspor sa pre ťarbavý prístup ministrov pristúpilo k plošným škrtom výdavkov. Tie si však už nová Ficova vláda nemôže dovoliť, čo pripúšťajú aj najvýznamnejší ekonómovia. Mimochodom, na ministerstve financií zostali šikovní analytici a nová vláda by spravila chybu, ak by nevyužila ich služby.
Nový premiér už potvrdil, že úsporný balíček pripraví. Takýto prístup je správny, keďže ísť cestou zadlžovania budúcich generácií by bolo nezodpovedné. Štátny dlh je navyše taký vysoký, že na jeho ďalší rast už nie je priestor. Fico má zatiaľ najmä základnú filozofiu. Vláda bude chcieť zdaniť viac predovšetkým to, čo ľudia k bežnému životu nepotrebujú. Priplatia si najmä bohatší. Fico najprv spomenul vyššiu daň z príjmu pre najziskovejšie firmy a 25-percentnú pre ľudí s ročným platom nad 33-tisíc eur. Zdania sa viac tiež luxusné tovary, nehnuteľnosti a banky.
Pri všetkom však vláda musí zvažovať prístupnú mieru. Je v poriadku, ak bohatí platia vyššie dane. Inak, platí to už pri „rovnej“ 19-percentnej dani, ktorú vďaka klesajúcej odpočítateľnej položke reálne platia až ľudia s platom vyšším ako 3¤150 eur mesačne. A naopak, tí, čo dostávajú mzdu nižšiu ako 350 eur, neplatia žiadnu daň z príjmu.
Predstavitelia Smeru hovoria aj o nižších dávkach pre bohatších či nižšej odpočítateľnej položke na manželku. Daň vo výške 25 percent pre bohatších je skôr marketing. Všade na okolí Slovenska by týchto ľudí zdanili aj tak viac. Ak sa však bohatším siahne na všetko, môžu z krajiny odísť a štát prerobí.
Tvorba úsporného balíčka je iba na začiatku. Úsilie menej zaťažiť chudobnejších je pri súčasných cenách a platoch namieste. Všetko však treba robiť s mierou a s ohľadom na vedľajšie efekty.