Opäť bitka mýtov
Len tak náhodne: v posledných pätnástich rokoch sme tu mali Zákonník práce Oľgy Keltošovej, Petra Magvašiho, Ľudovíta Kaníka, Viery Tomanovej, Jozefa Mihála...
Pohľad do archívov prezrádza, že o každom novom znení pracovného zákona politici splietali rôzne mýty a legendy podľa svojej straníckej príslušnosti či ideológie. Spoločné mali to, že ich autori si pri ich vymýšľaní z reality ťažkú hlavu nerobili.
Ani jeden zo zákonníkov nemal významný dosah na nezamestnanosť u nás. Väčší dôraz na postavenie a práva zamestnancov neznamenali jej nárast, práve tak ako pohodlný život zamestnávateľov pri prijímaní, žmýkaní a vyhadzovaní zamestnancov nezamestnanosť neznižoval. Napríklad veta: „Ako minister tiež uskutočnil rozsiahlu novelu Zákonníka práce, ktorá…výrazne znížila mieru nezamestnanosti ( z 18 % na 10 %),“ z hesla venovaného Kaníkovi vo Wikipédii, je číra propaganda. Čo takto daňové a iné úľavy pre investorov, čo takto vstup do Európskej únie?
Uvidíme, aké legendy sa budú spriadať okolo Zákonníka práce Jána Richtera. Môžeme sa tešiť.
Opozičná pravica bude najskôr opäť raz veštiť katastrofálny dosah zmien na zamestnanosť u nás. Podľa jej mytológie je totiž vylúčené, aby sa mohlo zlepšovať podnikateľské prostredie a zároveň zlepšovať postavenie zamestnancov. Veru, málokde sa s takou vervou pestuje psychológia zapadákova, kde nikto ani nechyruje o podnikateľskom prostredí či firemnej kultúre napríklad v takom Nemecku, ako práve vo svetáckych kruhoch slovenského biznisu.
Keď sa začne Smer na revanš zaklínať rovnakou rétorikou – iba s opačným znamienkom – len sa k výrobe nezmyslov pridá. Tak, ako Kaníkov zákonník nebol rozhodujúci pri znižovaní nezamestnanosti počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu, Tomanovej zákonník zasa nezabránil jej nárastu po vypuknutí krízy počas prvej vlády Roberta Fica. Je jasné, že vysoká nezamestnanosť je jedným z hlavných skúšobných kameňov Ficovej vlády, lenže Zákonník práce je iná téma.
Konflikt medzi ministrom hospodárstva Tomášom Malatinským a ministrom práce Richterom môže byť ešte pozoruhodný. Bolo by vskutku zaujímavé, keby v druhej Ficovej vláde spolunažívali legendy a mýty v oboch svojich protichodných ideologických podobách. Ak chce Smer meniť zákonník v prospech jadra svojich voličov, správa sa legitímne. Ak chce Malatinský ponechať bez zmien Mihálovu verziu zákonníka, správa sa tiež legitímne. Akurát to v rámci jednej a tej istej vlády akosi nejde dohromady.
Nová verzia Zákonníka práce sotva ovplyvní výšku nezamestnanosti. Možno však odhalí limity „všeobjímajúceho“ konceptu druhej Ficovej vlády. Skrátka, nemožno mať pod jednou strechou všetko: ľavicu, pravicu, biznis, odborárov, finančné skupiny, cirkvi…a myslieť si, že mi to tak vydrží bez dosahu na moju vlastnú identitu.