Na prahu vyhynutia
Stredná vrstva na Slovensku si vyhadzuje z kopýtka viac ako v iných krajinách Európy. Aj tak by sa dal čítať prieskum urobený v dvanástich vybraných štátoch. Práve u nás ľudia sa ľudia s priemerným príjmom v porovnaní s ostatnými totiž najmenej obmedzovali vo výdavkoch na šatstvo, dovolenky či potraviny.
Bolo by to fajn, keby to zároveň neznamenalo aj to, že sa naša stredná vrstva obmedzuje už toľko rokov, že keď sa zrazu začne porovnávať len kolónka šetrenie, vyzerá to, akoby sa jej situácia v poslednom čase až tak dramaticky nezhoršila. Nuž, štatistika býva nevyspytateľná…
Za dve desaťročia si Slováci užívali výrazný ekonomický rast sotva štyri roky. Aj to, kto ako. Posledných pätnásť rokov tu pretrváva vysoká nezamestnanosť. Aj tí, čo pracujú, majú so zahraničím neporovnateľne nižšie platy, pritom pre nižšie ceny potravín sa chodí nakupovať už nielen do Poľska, ale aj Rakúska. O cenách benzínu ani nehovoriac.
Jednoducho, ak chce človek ako-tak slušne prežiť, už nemá ako a kde šetriť. Prestane ho to motivovať, lebo sa stále nemá lepšie.
Na akej latke rebríčka by sa ocitla slovenská stredná trieda, keby zo svojej mzdy žila v Nemecku či v Británii? Kdesi veľmi, veľmi nízko. A existuje vôbec? Popri provokatívne rozhadzovačných horných pár tisíc sa skôr stráca a rozmnožuje rady tých, čo k európskemu dnu nemajú až tak ďaleko.