Fínska cesta
Nielen obľubou hokeja a počtom obyvateľstva Fíni pripomínajú Slovákov. Aj oni dobiehali z historických dôvodov rozvinutejšie susedné národy. Úspešne. No zrejme nemali toľko neveriacich Tomášov ako my.
Chceme sa priblížiť k fínskemu modelu školstva? Áno, tam to vyšlo, ale na Slovensku sa to nedá. A nasleduje tisíc dôvodov prečo nie. Pritom k mnohým z princípov školského systému tejto severskej krajiny sme boli kedysi bližšie ako dnes: absolútny podiel štátnych a verejných škôl, bezplatnosť, rovnaká šanca pre všetky deti, podpora tých sociálne slabších… Iste, Slováci sa ocitli na podstatne nižšej báze, ako sú teraz Fíni, ale aj tí zápasili s problémami, keď v 70. rokoch minulého storočia rozbiehali reformy.
My sme sa po novembri 1989 nekriticky vydali americkou cestou. Zdôrazňoval sa individualizmus, elita, konkurencia, finančná zainteresovanosť rodičov i študentov. Postavenie učiteľa sa prepadlo na spodnú priečku spoločenského rebríčka, na hodine sa obáva na nevychovaného žiaka čo len zdvihnúť hlas, aby nemal na krku nejakého arogantného otecka.
Politika štátu v tomto rezorte sa ustavične menila. V koaličných vládach jedného štátneho tajomníka zaujímalo výlučne národnostné školstvo, druhého cirkevné, iný si zase vyberal iba hrozienka zo spoločného koláča.
A výsledok? Dve stratené desaťročia, za ktoré však Fíni svoje školy riadne naštartovali. Tak prečo ich nenapodobniť?