Liečitelia
Poslanec Branislav Škripek dospel k zaujímavej dedukcii: Keďže on sám v živote stretol len jedného homosexuála, tak ich na Slovensku nemôže žiť 220-tisíc (čo v absolútnych číslach predstavuje "dúhové" štyri percentá).
Nad logickým úsudkom pána poslanca by sa dalo pousmiať, keby z úst jeho kolegov z hnutia Obyčajní ľudia nezaznela homofóbna kanonáda, akú náš parlament nezažil hádam od čias, keď v ňom sedel „liečiteľ homosexuálov“ Alojz Rakús.
Už pri zostavovaní kandidátky matovičovcov, keď sa na ňu niektorí pre svoje príliš liberálne postoje nedostali, bolo zrejmé, že v kultúrno-etických otázkach sa formuje zoskupenie, aké sme tu ešte nemali.
Ľudia ako „evanjelizátor“ Škripek, člen jedného z „charizmatických“ spoločenstiev, ktoré síce o sebe tvrdia, že kladú dôraz na autentické prežívanie viery, ale v skutočnosti ich činnosť hraničí so sektárstvom, boli garanciou toho, že na politickú scénu prichádzajú praví nefalšovaní ultrakonzervatívci.
V Spojených štátoch, kde sa k rôznym odnožiam evanjelikálnych a a charizmaticko-letničiarskych hnutí hlási až štvrtina populácie, reprezentujú veľkú skupinu ultrakonzervatívneho voličstva, ktorá má značný vplyv na politiku. Priam zlatú éru zažívali za vlády Georgea Busha.
Tento prúd bol v slovenskej politike vždy prítomný, no predstavitelia KDH si dávali pozor, takže s výnimkou Vladimíra Palka a jeho suity z KDS vedeli, že križiacke výpravy proti homosexuálom nemôžu viesť verejne, ale len v kruhu verných.
Lenže Obyčajní ľudia si nebudú brať servítky pred ústa. Aj keď prezentácia takto zmýšľajúcich ľudí v Národnej rade žiadneho tolerantného človeka nepoteší, teraz aspoň vieme, s kým máme do činenia.