Pridružená výroba
Či už súhlasíme s názorom, že celok je viac ako len súhrn jeho častí, alebo nie, faktom je, že bez fungovania jednotlivých častí nemôže celok fungovať. Dobrým príkladom je slovenské zdravotníctvo.
Výsledok doterajšej transformácie zdravotníckych zariadení je taký, že ziskové oddelenia ako laboratóriá, diagnostika (magnetická rezonancia a CT), patológia či rýchla záchranná pomoc sa sprivatizovali a nerentabilné prevádzky zostali štátne. Zvykne sa tomu hovoriť socializácia strát a privatizácia ziskov.
Keďže finančné toky sa presmerovali do súkromných vreciek, nemocnice teraz majú oveľa nižšie príjmy a neprestajne sa zvyšuje ich zadlženie. A tak zatiaľ čo si zopár ľudí užíva „plody privatizácie“, na oddlženie nemocníc sa skladáme všetci. Vďačiť za to môžeme Rudolfovi Zajacovi a jeho „reformnému tímu“.
Nemocnice však peniaze zúfalo potrebujú, preto si mnohé idú privyrábať zriaďovaním vlastných lekární. Táto pridružená výroba im však v žiadnom prípade nedokáže vykompenzovať straty, len ich čiastočne zmierni.
Keďže zákon zachovanie hmoty platí aj v slovenskom zdravotníctve, tak jednotlivé zariadenia by mali vyvinúť tlak na zmenu legislatívy, aby ziskové prevádzky získali späť. No a tu sa môže ukázať, ako úprimne to s tou ľavicovosťou myslí Smer.