Rebríčky
Zmerať, zvážiť a všetko mať pekne spočítané. Dnešná spoločnosť je posadnutá číslami. Výsledkom je tvorba rôznych rebríčkov, najmä z oblasti ekonómie: hayekovci tak každoročne slávia deň daňovej slobody, od ktorého už vraj robíme len na seba a nie na štát.
Od Heritage Foudation sme sa zasa pred časom dozvedeli, že v indexe ekonomickej slobody sa Slovensko oproti predchádzajúcemu roku zhoršilo a v ďalšom hodnotení konkurencieschopnosti sa naša krajina prepadla tiež.
Občania sa však nemusia vôbec obávať, že to s nami ide dolu z kopca, lebo tieto rebríčky tvoria inštitúcie, ktoré slúžia na legitimizovanie určitých názorov. Akých, je zrejmé z povahy týchto think-tankov.
Čo však v prípade, keď sa niekto rozhodne merať kvalitu demokracie, a to dokonca známkou, ako to robí Inštitút pre verejné otázky? Držiac sa masarykovského hesla – „demokracie, toť diskuse“, by úroveň demokracie bolo možné hodnotiť prinajlepšom prostredníctvom kvality verejnej diskusie. Aj to je však len malý výsek tohto problému. Lenže ako sa dá kvantifikovať občiansky, kultúrny a ekonomický kapitál, prostredníctvom ktorých je demokracia vytváraná? Iste, slovne sa dajú naznačiť určité trendy: lenže známkovať ich?
S takýmto meraním kvality demokracie to potom v praxi môže dopadnúť, ako s porotou udeľujúcou body pri krasokorčuľovaní – zaujatosť niektorých porotcov, ktorí majú svoje vlastné osobné preferencie, až príliš okatá.