Spoločná radosť
Napriek neprebernému množstvu možností, ktoré nám dnešný svet ponúka, skutočné emócie dokáže priniesť asi iba šport. Ľudia ho milujú preto, že je v ňom napätie a množstvo neočakávaných zvratov. Na rozdiel od politiky či iných oblastí verejného a súkromného života v ňom platia veľmi jasné pravidlá a je to boj, v ktorom vždy jeden jednoznačne vyhráva. V ére relativizmu športovci zosobňujú skutočných hrdinov.
Zároveň platí, že v dnešnej individualizovanej spoločnosti je len málo chvíľ, keď sa ľudia dokážu spoločne tešiť: na Slovensku už niekoľkokrát ľudí spojila eufória z víťazstva nášho hokejového tímu.
Sila spoločne prežitého zážitku je neopísateľná. S výnimkou nežnej revolúcie totiž dav na verejných priestranstvách vyjadroval len svoje negatívne emócie. Okamihy, keď vládnu spoločné pozitívne emócie, sú o to vzácnejšie.
Ľudia všade na svete sa tešia z úspechov športovcov. Je preto nepochopiteľné, keď niekto v takýchto chvíľach pripomína nedostatky v iných oblastiach života, štylizujúc sa do úlohy intelektuálneho masochistu. Česi na to majú pekný výraz: „sebemrskačství“.
Urážať v takýchto okamihoch radujúcich sa ľudí je prejavom elitárskej namyslenosti, ktorá sa možno v istých kruhoch nosí, ale nemá žiadne opodstatnenie.
Určite by každého potešilo, keby sme sa ako národ mohli popýšiť, že medzi nami žije držiteľ Nobelovej ceny, ale niet najmenšieho dôvodu, pre ktorý sa máme pozerať cez prsty na ľudí, ktorí sa tešia z výkonov slovenského hokejového tímu.